Previous Mantra
Next Mantra

Mantra 14

Rishi: Yājñavalkya-tradition
Devata: Soma (as Atithi), and ritual time (Upasad triad)
Chandas: Yajus (non-metrical/irregular)

आ॒ति॒थ्य॒रू॒पं मास॑रं महावी॒रस्य॑ न॒ग्नहु॑: । रू॒पमु॑प॒सदा॑मे॒तत्ति॒स्रो रात्री॒: सुराऽऽसु॑ता

ātithya-rūpáṃ mā́ṣaraṃ mahāvī́rasya nagnáhuḥ | rūpám upasádām etát tísro rā́trīḥ surā́-āsutā́

Die Bohnenzubereitung ist die Gestalt des Atithya; beim Mahāvīra nennt man sie „Nagnahu“. Dies ist die Gestalt der Upasads: die drei Nächte — (als) gebraute Surā (Rauschtrank).

आतिथ्य-रूपम् । माषरम् । महावीरस्य । नग्नहुः । रूपम् । उपसदाम् । एतत् । तिस्रः । रात्रीः । सुरा-आसुता ।

आतिथ्यरूपम्the ‘hospitality-form’ (ritual form of hospitality)
आतिथ्यरूपम्:
कर्म (उपसदामि इत्यस्य)
TypeNoun (compound)
Rootआतिथ्य-रूप (प्रातिपदिक; आतिथ्य n. ‘अतिथि-सम्बन्धि’ + रूप n.)
मासरम्the mā́sara (a kind of intoxicant/ferment; ‘māsara’)
मासरम्:
कर्म (उपसदामि इत्यस्य; आतिथ्यरूपम् इत्यस्य विशेषणम्)
TypeNoun/Adjective
Rootमासर (प्रातिपदिक; विशेष्य-नाम)
महावीरस्यof Mahāvīra
महावीरस्य:
सम्बन्ध (नग्नहुः इत्यस्य)
TypeNoun
Rootमहावीर (प्रातिपदिक)
नग्नहुःNagnahu (a person/lineage-name; ‘Nagnahu’)
नग्नहुः:
कर्तृ (अध्याहृत ‘अस्ति/भवति’ अथवा वाक्य-सम्बन्धः)
TypeNoun
Rootनग्नहु (प्रातिपदिक; जन/समूह-नाम)
रूपम्the form
रूपम्:
कर्म (उपसदामि इत्यस्य)
TypeNoun
Rootरूप (प्रातिपदिक)
उपसदामिI approach / I attend upon
उपसदामि:
क्रिया
TypeVerb
Rootउप-√सद् (सीदति) धातु
एतत्this
एतत्:
कर्म (उपसदामि इत्यस्य; रूपम् इत्यस्य विशेषणम्)
TypePronoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
तिस्रःthree
तिस्रः:
विशेषण (रात्रीः इत्यस्य)
TypeNumeral (adjectival)
Rootत्रि (संख्यावाचक-प्रातिपदिक)
रात्रीःnights
रात्रीः:
अधिकरण/काल (उपसदामि—‘for three nights’)
TypeNoun
Rootरात्रि (प्रातिपदिक)
सुराsurā (spirit/liquor)
सुरा:
कर्तृ/विषय (अध्याहृत ‘अस्ति/भवति’; अथवा विशेष्य)
TypeNoun
Rootसुरा (प्रातिपदिक)
आसुताpressed/distilled (prepared)
आसुता:
विशेषण (सुरा इत्यस्य)
TypeParticiple/Adjective
Rootआ-√सु (सु—प्रसव/सवन) → आसुत (कृदन्त) / आसुता (स्त्री.)
S
Soma (as Atithi/Guest)
M
Mahāvīra
U
Upasad (ritual time: three nights)