इ॒षश्चो॒र्जश्च॑ शार॒दावृ॒तू अ॒ग्नेर॑न्तः श्ले॒षो॒ऽसि॒ कल्पे॑तां॒ द्यावा॑पृथि॒वी कल्प॑न्ता॒माप॒ ओष॑धय॒: कल्प॑न्ताम॒ग्नय॒: पृथ॒ङ्नम॒ ज्यैष्ठ्याय॒ सव्र॑ताः । ये अ॒ग्नय॒: सम॑नसोऽन्त॒रा द्यावा॑पृथि॒वी इ॒मे शा॒र॒दावृ॒तू अ॑भि॒कल्प॑माना॒ इन्द्र॑मिव दे॒वा अ॑भि॒संवि॑शन्तु॒ तया॑ दे॒वत॑याऽङ्गिर॒स्वद् ध्रु॒वे सी॑दतम्
iṣáś corjáś ca śāradā́v ṛtū́ agnér antaḥ śléṣo ’si | kálpetāṃ dyāvā-pṛthivī́ kálpantām ā́pa óṣadhayaḥ kálpantām agnáyaḥ pṛtháṅ náma jyáiṣṭhyāya sá-vratāḥ | yé agnáyaḥ sá-manaso ’ntárā dyāvā-pṛthivī́ imé śāradā́v ṛtū́ abhí-kálpamānā índram iva devā́ abhí-saṃvíśantu táyā devátayā ’ṅgirasvád dhruvé sīdatam
Iṣa und Ūrj, die beiden Herbstzeiten—du bist Agnis inneres Band. Mögen Himmel und Erde recht gefügt sein; mögen die Wasser gefügt sein; mögen die Pflanzen gefügt sein; mögen die Feuer gefügt sein. Je für sich: Verehrung; zur Vorrangstellung: einmütig im Gelübde. Jene Feuer, eines Sinnes, die zwischen diesem Himmel und dieser Erde sind—mögen sie, von den beiden Herbstzeiten her gefügt, zu Indra eingehen, wie die Götter zu ihm eingehen. Mit jener Gottheit, nach der Weise der Aṅgirases, setzt euch fest auf Dhruvā.
इषः । च । ऊर्जः । च । शारदे । ऋतू । अ॒ग्नेः । अ॒न्तः । श्ले॒षः । अ॒सि । कल्पेताम् । द्यावा॑पृथिवी । कल्पन्ताम् । आपः । ओषधयः । कल्पन्ताम् । अग्नयः । पृथक् । नमः । ज्यैष्ठ्याय । सव्रताः । ये । अग्नयः । समनसः । अन्तरा । द्यावा॑पृथिवी । इमे । शारदे । ऋतू । अ॒भि॒कल्प॑मानाः । इन्द्रम् । इव । देवाः । अ॒भि॒संवि॑शन्तु । तया । देवतया । अङ्गिरस्वत् । ध्रुवे । सीदतम्