दे॒वस्य॑ त्वा सवि॒तुः प्र॑स॒वेऽश्विनो॑र्बा॒हुभ्यां॑ पू॒ष्णो हस्ता॑भ्याम् । आ द॑दे गाय॒त्रेण॒ छन्द॑साऽङ्गिर॒स्वत्पृ॑थि॒व्याः स॒धस्था॑द॒ग्निं पु॑री॒ष्य॒मङ्गिर॒स्वदा भ॑र॒ त्रैष्टु॑भेन॒ छन्द॑साऽङ्गिर॒स्वत्
devásya tvā savitúḥ prasavé’śvinór bāhúbhyāṃ pūṣṇó hástābhyām | ā́ dadé gāyatréṇa chándasā’ṅgirasvát pṛthivyā́ḥ sadhásthād agníṃ purīṣyám aṅgirasvádā́ bhara trā́iṣṭubhena chándasā’ṅgirasvát
Auf den Antrieb des Gottes Savitar, mit den Armen der Aśvins, mit den Händen des Pūṣan nehme ich dich auf. Mit dem Gāyatrī-Metrum, aṅgirasgleich, vom Sitz der Erde nehme ich Agni, den „feuchterde“-haften; aṅgirasgleich bringe (ihn) mit dem Triṣṭubh-Metrum, aṅgirasgleich.
दे॒वस्य॑ । त्वा । स॒वि॒तुः । प्र॒स॒वे । अ॒श्विनोः॑ । बा॒हुभ्या॑म् । पू॒ष्णः । हस्ता॑भ्याम् । आ । द॒दे । गा॒य॒त्रेण॑ । छन्द॑सा । अ॒ङ्गि॒र॒स्वत् । पृ॒थि॒व्याः । स॒धस्था॑त् । अ॒ग्निम् । पु॒री॒ष्य॑म् । अ॒ङ्गि॒र॒स्वदा । भ॒र । त्रैष्टु॑भेन । छन्द॑सा । अ॒ङ्गि॒र॒स्वत्