Previous Verse
Next Verse

Shloka 57

औषधिपर्वताहरणम् / The Retrieval of the Herb

Bearing Mountain

नानाप्रस्रवणोपेतंनानाकन्दरनिर्घरम् ।श्वेताभ्रचयसङ्काशैशशिखरैश्चारुदर्शनैः ।।6.74.57।।शोभितंविविधैर्वृक्षैरगमत्पर्वतोत्तमम् ।

nānā-prasravaṇopetaṃ nānā-kandara-nirgharam | śvetābhra-caya-saṅkāśaiḥ śaśikharaiś cāru-darśanaiḥ || śobhitaṃ vividhair vṛkṣair agamat parvatottamam ||

Er erreichte jenen erhabensten Berg, reich an vielen Quellen und widerhallend von zahlreichen Höhlen und Wasserfällen; geschmückt mit mannigfaltigen Bäumen, dessen schöne Gipfel wie Haufen weißer Wolken erschienen.

नानाvarious; many kinds of
नाना:
Visheshana (विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनाना (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formअव्यय, विशेषणार्थे (indeclinable used as 'various')
प्रस्रवणsprings; cascades
प्रस्रवण:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootप्रस्रवण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया बहुवचन (समासपूर्वपद)
उपेतम्endowed with; accompanied by
उपेतम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउप-इ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; 'युक्त/समन्वित'
नानाvarious
नाना:
Visheshana (विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनाना (अव्यय)
Formअव्यय, विशेषणार्थे
कन्दरcaves
कन्दर:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकन्दर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग/पुंलिङ्ग (प्रयोगे), प्रथमा/द्वितीया बहुवचन (समासपूर्वपद)
निर्घरम्with waterfalls; with cascades
निर्घरम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootनिर्झर/निर्घर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; समासे 'निर्झरयुक्तम्' इत्यर्थे बहुव्रीहिवत् विशेषणप्रयोगः
श्वेतwhite
श्वेत:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्वेत (प्रातिपदिक)
Formविशेषण, समासपूर्वपद
अभ्रcloud
अभ्र:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअभ्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, समासपूर्वपद
चयmass; heap
चय:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootचय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, समासपूर्वपद
सङ्काशैःresembling; like
सङ्काशैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootसङ्काश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; उपमानवाचक ('like')
शशिखरैःwith moon-like peaks
शशिखरैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootशशि-शिखर (प्रातिपदिक; शशि + शिखर)
Formतत्पुरुष-समास (शशिनः शिखरम्/शशिसदृशं शिखरम्), नपुंसकलिङ्ग, तृतीया बहुवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
चारुbeautiful
चारु:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचारु (प्रातिपदिक)
Formविशेषण, समासपूर्वपद
दर्शनैःin appearance; to behold
दर्शनैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootदर्शन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया बहुवचन; 'दर्शन' = sight/appearance
शोभितम्adorned; graced
शोभितम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ्/शोभ् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; पर्वतोत्तमम् इत्यस्य विशेषण
विविधैःvarious
विविधैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया बहुवचन
वृक्षैःwith trees
वृक्षैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootवृक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया बहुवचन
अगमत्reached; went to
अगमत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलङ् (Imperfect/Past, लङ्), प्रथमपुरुष, एकवचन
पर्वतोत्तमम्the best of mountains
पर्वतोत्तमम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपर्वत-उत्तम (प्रातिपदिक; पर्वत + उत्तम)
Formकर्मधारय-समास, पुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन

He reached the foremost of mountains, which was adorned with different kinds of springs, many caves and cascades and graced with trees. The peaks were like masses of white autumn clouds graced with splendour and beautiful to look at.

H
Hanumān

FAQs

Dharma is reverence for sacred landscapes: the mountain’s beauty and abundance evoke the Ramayana’s view that nature and holy places support righteous living and contemplation.

Hanumān arrives at a magnificent mountain marked by springs, caves, cascades, trees, and cloud-like peaks.

Attentiveness and discernment—he reaches and recognizes a significant, auspicious terrain suited to the next phase of action.