Previous Verse
Next Verse

Shloka 15

इन्द्रजितः ब्रह्मास्त्र-यागः तथा वानरसेनाविध्वंसः

Indrajit’s Brahmastra Rite and the Crushing of the Vanara Host

स शङ्खशशिवर्णेनछत्रेणरिपुसूदनः ।रराजप्रतिपूर्णेननभश्चन्द्रमसायथा ।।।।

sa śaṅkha-śaśi-varṇena chatreṇa ripu-sūdanaḥ | rarāja pratipūrṇena nabhaś candramasā yathā ||

Er, der Bezwinger der Feinde, erstrahlte unter einem Schirm, weiß wie Muschel und Mond, gleich dem Vollmond am Himmel.

सःhe
सः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
शङ्ख-शशि-वर्णेनwith (a) conch-and-moon-white
शङ्ख-शशि-वर्णेन:
Karana (करण/Instrument)
TypeAdjective
Rootशङ्ख (प्रातिपदिक) + शशि (प्रातिपदिक) + वर्ण (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, तृतीया, एकवचनम्; द्वन्द्व-पूर्वपद (शङ्खशशि) + वर्ण; अर्थः—शङ्खस्य शशिनः च वर्ण इव (conch- and moon-white), विशेषणम्
छत्रेणparasol
छत्रेण:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootछत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, तृतीया, एकवचनम्
रिपु-सूदनःslayer of enemies
रिपु-सूदनः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootरिपु (प्रातिपदिक) + सूदन (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; तत्पुरुषः—रिपूणां सूदनः (slayer of foes), उपाधि/विशेष्य
रराजshone
रराज:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Root√राज् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
प्रतिपूर्णेनwith the full (moon)
प्रतिपूर्णेन:
Karana (करण/Instrument)
TypeAdjective
Rootप्रतिपूर्ण (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, तृतीया, एकवचनम्; विशेषणम् (of चन्द्रमसा)
नभःthe sky
नभः:
Upamana (उपमान/Standard of comparison)
TypeNoun
Rootनभस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
चन्द्रमसाby/with the moon
चन्द्रमसा:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootचन्द्रमस् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, तृतीया, एकवचनम्
यथाas
यथा:
Sambandha (सम्बन्ध/Comparison marker)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमानवाचक-अव्ययम् (comparative particle: as/like)

He, the destroyer of foes went with white parasols like a full moon shine in the sky.

I
Indrajit (contextual identification)
P
parasol (chatra)
M
moon (candramas)

FAQs

The verse illustrates the epic’s distinction between outer splendor and inner truth: dharma is not guaranteed by regal signs, but by righteous conduct.

Indrajit is depicted with royal insignia (a white parasol), enhancing his stature through a poetic simile.

Majesty and confidence—presented aesthetically, while the moral evaluation depends on alignment with satya and dharma.