Previous Verse
Next Verse

Shloka 9

वज्रदंष्ट्रवधः — The Slaying of Vajradaṃṣṭra

Angada’s Duel

प्रभिन्नशिरसःकेचिछचिन्नैःपादैश्चबाहुभिः ।शस्स्रैरर्दितदेहाभ्यरुधिरेणसमुक्षिताः ।।6.54.8।।हरयोराक्षसाश्चैवशेरतेगांसमाश्रिताः ।कङ्कगृध्रवळैराढ्याश्चगोमायुगलसङ्कुलाः ।।6.54.9।।

prabhinnāśirasaḥ kecic chinnaiḥ pādaiś ca bāhubhiḥ |

śastrair arditadehābhyaḥ rudhireṇa samukṣitāḥ || 6.54.8 ||

harayo rākṣasāś caiva śerate gāṃ samāśritāḥ |

kaṅkagṛdhravalair āḍhyāś ca gomāyugalasaṅkulāḥ || 6.54.9 ||

Einige lagen mit gespaltenen Köpfen da, ihre Beine und Arme abgetrennt; ihre Körper von Waffen zerfetzt und mit Blut getränkt.

कबन्धानिheadless trunks
कबन्धानि:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootकबन्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
समुत्पेतुःleapt up / sprang up
समुत्पेतुः:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootसम् + उत् + पत् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
भीमाणाम्of the terrible ones
भीमाणाम्:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootभीम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
भीषणानिfrightful
भीषणानि:
कर्तृविशेषण (Adjectival to subject)
TypeAdjective
Rootभीषण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (agreeing with कबन्धानि)
वैindeed
वै:
सम्बन्ध (Particle)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (emphasis/indeed)
भुजपाणिशिरःछिन्नकायाःwhose bodies had arms, hands, and heads severed
भुजपाणिशिरःछिन्नकायाः:
कर्तृविशेषण (Adjectival to subject)
TypeAdjective
Rootभुज + पाणि + शिरस् + छिन्न + काय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहिः (भुजपाणिशिरांसि छिन्नानि कायेषां येषां ते)
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
भूतलेon the ground
भूतले:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootभूतल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
वानराःVanaras
वानराः:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootवानर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
राक्षसाःRakshasas
राक्षसाः:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
अपिalso
अपि:
सम्बन्ध (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (also/even)
निपेतुःfell down
निपेतुः:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootनि + पत् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
तत्रthere
तत्र:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formस्थानवाचक-अव्यय
वैindeed
वै:
सम्बन्ध (Particle)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (indeed)
रणेin battle
रणे:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन

There lay strewn some monkeys and Rakshasas also with severed heads, broken feet, with many weapons mangled with bodies, bathed in blood, arms and feet looped to necks devolving as prey to buzzards, vultures and crows surrounded.

H
Harayaḥ (Vānara)
R
Rākṣasāḥ
K
Kaṅka
G
Gṛdhra
G
Gomāyu (jackal)
Ś
Śastra (weapons)

FAQs

It underscores the grave cost of adharma-driven conflict and the impermanence of the body; even mighty warriors fall, so righteous restraint, right cause, and responsibility in war are central to dharma.

Satya is presented as unvarnished reality: war results in suffering and death for both sides. The epic does not romanticize violence, but truthfully depicts its consequences to guide ethical reflection.