Previous Verse
Next Verse

Shloka 10

धूम्राक्षप्रेषणम्

The Dispatch of Dhūmrākṣa

सन्त्रस्तहृदयाःसर्वेप्राकारात् वरुह्यते ।विषण्णवदनाघोराराक्षसेन्द्रमुपस्थिता ।।6.51.10।।

santrasta-hṛdayāḥ sarve prākārāt avaruhya te | viṣaṇṇa-vadanā ghorā rākṣasendram upasthitāḥ ||6.51.10||

All jene schrecklichen Rākṣasas, deren Herzen vor Furcht erbebten, stiegen von den Wällen herab und traten mit niedergeschlagenen Gesichtern vor den Herrn der Rākṣasas.

सन्त्रस्तहृदयाःfrightened at heart
सन्त्रस्तहृदयाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसन्त्रस्त + हृदय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहिः (सन्त्रस्तं हृदयं येषाम्) — ‘ते/सर्वे’ इति विशेष्यस्य
सर्वेall
सर्वे:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
प्राकारात्from the rampart
प्राकारात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootप्राकार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/अपादान), एकवचन
अवरुह्यhaving descended
अवरुह्य:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootअव + रुह् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (absolutive/gerund)
तेthey
ते:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
विषण्णवदनाःwith dejected faces
विषण्णवदनाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootविषण्ण + वदन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहिः (विषण्णं वदनं येषाम्)
घोराःdreadful
घोराः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् — ते
राक्षसेन्द्रम्the king of Rakshasas
राक्षसेन्द्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootराक्षस + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (राक्षसानाम् इन्द्रः)
उपस्थिताःapproached, came near
उपस्थिताः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootउप + स्था (धातु)
Formकृदन्त (past passive participle/क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; क्रियार्थे—‘arrived/approached’

All the dreadful Rakshasas getting down the boundary wall with pale faces, sad countenance reached the Lord of Rakshasas.

R
Rākṣasas
R
Rākṣasendra (Rāvaṇa)

FAQs

When a cause is rooted in adharma, even the powerful become inwardly insecure; unrighteous leadership breeds fear rather than confidence.

Rākṣasa defenders, alarmed by the enemy’s approach, leave the walls and report to Rāvaṇa.

Implicitly, the contrastive virtue: dharmic steadiness versus adharma-induced panic and instability.