Previous Verse
Next Verse

Shloka 28

सुवेलारोहणं रावण-सुग्रीव-नियुद्धम्

Ascent of Suvela and the Ravana–Sugriva Duel

एतस्मिन्नन्तरेरक्षोमायाबलमथात्मनः ।आरब्धुमुपसंपेदेज्ञात्वातंवानराधिपः ।।6.40.27।।उत्पपाततदाकाशंजितकाशीजितक्लमः ।रावणःस्थितएवात्रहरिराजेववञ्चितः ।।6.40.28।।

etasminn antare rakṣo māyābalam athātmanaḥ |

ārabdhum upasaṃpede jñātvā taṃ vānarādhipaḥ ||

utpapāta tadā ākāśaṃ jitakāśī jitaklamaḥ |

rāvaṇaḥ sthita evātra harirājeva vañcitaḥ ||

Inzwischen beschloss jener Rākṣasa, die Macht seiner eigenen Māyā zu entfalten. Doch der Herr der Vānaras, der seine Absicht erkannte, sprang da in den Himmel empor—mit dem Antlitz des Siegers und ohne Ermüdung. Rāvaṇa hingegen blieb an Ort und Stelle, als wäre er vom Affenkönig überlistet worden.

utpapātaleapt up / sprang
utpapāta:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootut-√pat (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम् (singular)
tadāthen
tadā:
Kāla-adhikaraṇa (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottadā (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम् (temporal adverb)
ākāśaminto the sky
ākāśam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootākāśa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), द्वितीया-विभक्तिः (accusative), एकवचनम् (singular)
jitakāśīwith a victorious air (lit. having conquered ‘kāśī’/splendour)
jitakāśī:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootjita-kāśin (कृदन्त-प्रातिपदिक; √ji + kāśin)
Formसमासः: तत्पुरुषः (कर्मधारय-प्रायः) ‘जिता काशी यस्य’ इति; पुंलिङ्गम् (masc), प्रथमा-विभक्तिः (nom), एकवचनम् (sg) — रावणस्य विशेषणम्
jitaklamaḥuntiring / having overcome fatigue
jitaklamaḥ:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootjita-klama (कृदन्त-प्रातिपदिक; √ji + klama)
Formसमासः: तत्पुरुषः ‘जितः क्लमः येन’ (fatigue conquered); पुंलिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम् — रावणस्य विशेषणम्
rāvaṇaḥRavana
rāvaṇaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootrāvaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम् (masc), प्रथमा-विभक्तिः (nominative), एकवचनम् (singular)
sthitaḥstanding / remaining
sthitaḥ:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Root√sthā (धातु) + kta (कृत् प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्तः (past passive participle), पुंलिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम् — रावणस्य विशेषणम्
evaindeed / just
eva:
Sambandha-nipāta (सम्बन्ध-निपात)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formनिपातः (emphatic particle)
atrahere
atra:
Deśa-adhikaraṇa (देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (locative adverb)
harirājaḥthe monkey-king
harirājaḥ:
Upamāna (उपमान)
TypeNoun
Roothari-rāja (प्रातिपदिक)
Formसमासः: तत्पुरुषः (षष्ठी-तत्पुरुषः) ‘हरीणां राजा’ (king of monkeys); पुंलिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम्
ivalike
iva:
Upamā-dyotaka (उपमा-द्योतक)
TypeIndeclinable
Rootiva (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्ययम् (comparative particle)
vañcitaḥdeceived / baffled
vañcitaḥ:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Root√vañc (धातु) + kta (कृत् प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्तः (past passive participle), पुंलिङ्गम्, प्रथमा, एकवचनम् — रावणस्य विशेषणम्

In the meantime, Ravana thought of exhibiting his superiority by jugglery and jumped to the sky. Knowing that Sugriva, the untiring Vanara king assumed the air of victor and rose up to the sky. Baffled Ravana stood thinking Sugriva would come there.

R
Rāvaṇa
S
Sugrīva
V
Vānara
R
Rākṣasa
M
Māyā
Ā
Ākāśa

FAQs

Rāvaṇa’s reliance on māyā highlights a strategy rooted in deception, whereas the Vānara king’s alert, steady response implies a dharmic posture: clarity, courage, and readiness without resorting to falsehood.

The verse frames illusion as a tactic meant to distort perception; the Vānara king ‘knowing’ (jñātvā) the intent and responding effectively suggests that discernment aligned with satya—seeing things as they are—undercuts deceptive power.