Next Verse

Shloka 1

सरमायाḥ सीतासान्त्वनम् तथा रावणनिश्चयश्रवणम्

Saarana Consoles Sita and Reports Ravana’s Resolve

अथतांजातन्तापांतेनवाक्येनमोहिताम् ।सरमाह्लादयामासमहींघौरीमिवाम्भसा ।।।।

atha tāṃ jātasantāpāṃ tena vākyena mohitām | saramā āhlādayām āsa mahīṃ ghaurīm ivāmbhasā ||

Da erfreute Saramā Sītā—deren Schmerz erwacht war und deren Geist durch jene Worte verwirrt wurde—wie Regenwasser die ausgedörrte Erde erquickt.

अथthen
अथ:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय (conjunction/adverb)
ताम्her
ताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
जात-सन्तापाम्afflicted with anguish
जात-सन्तापाम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootजात (कृदन्त, √जन्) + सन्ताप (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (जातः सन्तापः यस्याः), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ताम् इति विशेषण
तेनby that
तेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया, एकवचन, पुं/नपुं
वाक्येनby (those) words
वाक्येन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
मोहिताम्bewildered/overcome
मोहिताम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootमोहित (कृदन्त, √मुह्)
Formक्त, स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ताम् इति विशेषण
सरमाSarama
सरमा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसरमा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
आह्लादयामासgladdened/consoled
आह्लादयामास:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootआ-√ह्लाद् (धातु)
Formलिट् (Perfect/लिट्), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद; causative sense in usage (made glad)
महीम्the earth
महीम्:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootमही (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
घौरीम्parched/terrible
घौरीम्:
Upamana (उपमान)
TypeAdjective
Rootघौरी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; महीम् इति विशेषण
इवlike
इव:
Upama-dyotaka (उपमा-द्योतक)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-वाचक अव्यय
अम्भसाwith water (rain)
अम्भसा:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअम्भस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन

Thus, Sita's agony was put off by Saarana's consoling words and Sita was glad just as the parched earth was delighted with shower of rain.

S
Saramā
S
Sītā

FAQs

Dharma includes compassionate support to the afflicted; Saramā’s consoling action is portrayed as life-giving, like rain to a scorched land.

After troubling developments in Laṅkā, Sītā is in renewed anguish; the narration highlights Saramā’s consoling presence and effect.

Saramā’s kindness and emotional intelligence—she restores hope through timely reassurance.