Next Verse

Shloka 1

वानरमुख्य-परिचयः

Catalogue of Principal Vānara Leaders

तद्वचःपथ्यमक्लीबंसारणेनाभिभाषितम् ।निशम्यरावणोराजाप्रत्यभाषतसारणम् ।।।।

tad vacaḥ pathyam aklībaṃ sāraṇenābhibhāṣitam |

niśamya rāvaṇo rājā pratyabhāṣata sāraṇam ||6.26.1||

Als König Rāvaṇa Sāraṇas offene Worte vernahm—heilsam und zuträglich, ohne Feigheit—antwortete er ihm.

तत्that
तत्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; determiner of वचः
वचःspeech/words
वचः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवचस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन
पथ्यम्wholesome/beneficial
पथ्यम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपथ्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; qualifying वचः
अक्लीबम्unfaltering/undaunted
अक्लीबम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअक्लीब (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; qualifying वचः
सारणेनby Sāraṇa
सारणेन:
Kartr (कर्ता-करणभाव)
TypeNoun
Rootसारण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन
अभिभाषितम्spoken/addressed
अभिभाषितम्:
Karma (कर्म)
TypeVerb
Rootअभि+भाष् (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त/PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; passive sense "spoken" qualifying वचः
निशम्यhaving heard
निशम्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootनि+शम् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund): "having heard"
रावणःRavana
रावणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
राजाking
राजा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; apposition to रावणः
प्रत्यभाषतreplied
प्रत्यभाषत:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्रति+भाष् (धातु)
Formलङ् (Imperfect/अनद्यतनभूत), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
सारणम्to Sāraṇa
सारणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसारण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन

Perceiving the truthful and beneficial words spoken by Saarana, without hesitation, King Ravana replied.

R
Rāvaṇa
S
Sāraṇa

FAQs

A dharmic court values truthful, beneficial counsel (pathya + satya). The verse foregrounds the ideal that advisors should speak plainly for the common good, and rulers should at least listen.

Following reconnaissance, Sāraṇa speaks to Rāvaṇa; the narrator notes the counsel’s beneficial nature and Rāvaṇa’s response.

Forthright counsel (aklība): the courage to speak what is useful rather than what is pleasing.