HomeRamayanaYuddha KandaSarga 114Shloka 105
Previous Verse
Next Verse

Shloka 105

रावणस्य अन्त्येष्टिः

Ravana’s Funeral Rites and the Ethics of Post-War Conduct

शकटान् दारुरूपाणिअग्नीनवैयाजकांस्तथा ।।6.114.104।।तथाचन्दनकाष्ठानिकाष्ठानिविविधानि च ।अगरूणिसुगधनीनिगन्धांश्चसुरभींस्तथा ।।6.114.105।।मणिमुक्ताप्रवाळानिनिर्यापयतिराक्षसः ।

śakaṭān dārurūpāṇi agnīn vai yājakāṃs tathā |

tathā candanakāṣṭhāni kāṣṭhāni vividhāni ca |

agarūṇi sugandhāni gandhāṃś ca surabhīṃs tathā |

maṇimuktāpravāḷāni niryāpayati rākṣasaḥ ||

Der Rākṣasa ließ ebenso Wagen und erlesenes Holz, die rituellen Feuer und die Priester bereiten; Sandelholz und vielerlei Holz; Agaru und duftende Wohlgerüche; dazu Edelsteine, Perlen und Korallen—und traf volle Vorbereitung für die Totenriten.

अगरूणिaloeswood; agaru
अगरूणि:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअगरु (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
सुगन्धीनिfragrant
सुगन्धीनि:
कर्मविशेषण (Object qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootसुगन्धिन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन — अगरूणि इति विशेषण
गन्धान्perfumes; scents
गन्धान्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगन्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
and
:
समुच्चय (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयबोधक
सुरभीन्fragrant substances
सुरभीन्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसुरभि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (here used as noun ‘fragrant substances’), द्वितीया, बहुवचन
तथाalso
तथा:
समुच्चय (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयार्थ
मणि-मुक्ता-प्रवाळानिgems, pearls, and corals
मणि-मुक्ता-प्रवाळानि:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमणि + मुक्ता + प्रवाळ (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्वसमास (copulative), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
निर्यापयतिbrings out; arranges; carries out
निर्यापयति:
क्रिया (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootनिर् + यापय् (धातु)
Formलट्, परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
राक्षसःthe rākṣasa (Vibhīṣaṇa)
राक्षसः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Vibheeshana arranged to get excellent carts, fires maintained by Ravana, priests, so also sandalwood, and many kinds of wood, fragrant perfumes, sandals, sweet smelling odours, gems, pearls, and corals and proceeded with obsequies.

V
Vibhīṣaṇa
R
Rāvaṇa
A
agnī (ritual fires)
Y
yājaka (priests)
C
candana (sandalwood)
A
agaru
M
maṇi (gems)
M
muktā (pearls)
P
pravāḷa (corals)

FAQs

The repetition reinforces the dharmic insistence on completing prescribed rites with due honor—duty is not minimized by prior enmity.

As part of the funeral preparations, the text again lists the materials assembled for Rāvaṇa’s rites; the duplication likely reflects a recension-specific transmission.

Persistence in duty and respect for ritual completeness, a hallmark of Vibhīṣaṇa’s dharmic conduct.