Previous Verse
Next Verse

Shloka 57

सुन्दरकाण्डे अष्टपञ्चाशः सर्गः

हनुमद्वृत्तान्तकथनम्, सीताभिज्ञान-प्रदानम्, लङ्कादाह-वर्णनम्

अदूरे शिंशुपावृक्षात्पश्यामि वरवर्णिनीम्।।5.58.55।।श्यामां कमलपत्राक्षीमुपवासकृशाननाम्।तदेकवासस्संवीतां रजोध्वस्तशिरोरुहाम्।।5.58.56।।शोकसन्तापदीनाङ्गीं सीतां भर्तृहिते स्थिताम्।राक्षसीभिर्विरूपाभिः क्रूराभिरभिसंवृताम्।।5.58.57।।मांसशोणितभक्षाभिर्व्याघ्रीभिर्हरिणीमिव।

śokasantāpadīnāṅgīṃ sītāṃ bhartṛhite sthitām |

rākṣasībhir virūpābhiḥ krūrābhir abhisaṃvṛtām || 5.58.57 ||

māṃsaśoṇitabhakṣābhir vyāghrībhir hariṇīm iva |

Sītā, deren Glieder durch Kummer und Qual geschwächt waren, blieb unbeirrbar dem Wohl ihres Gemahls zugewandt; doch umringten sie entstellte, grausame Rākṣasīs, Fleisch- und Blutverzehrerinnen — wie eine Hirschkuh, von Tigerinnen umstellt.

शोकसन्तापदीनाङ्गीम्whose limbs were weak from grief and anguish
शोकसन्तापदीनाङ्गीम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशोक-सन्ताप-दीन-अङ्गी (प्रातिपदिक)
Formबहुपद-तत्पुरुषसमासः; स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (sītām)
सीताम्Sita
सीताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
भर्तृहितेin her husband's interest
भर्तृहिते:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभर्तृ-हित (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः; नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘in the welfare of (her) husband’
स्थिताम्standing/remaining
स्थिताम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP); स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (sītām)
राक्षसीभिःby demonesses
राक्षसीभिः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootराक्षसी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
विरूपाभिःugly
विरूपाभिः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि-रूप (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषणम् (rākṣasībhiḥ)
क्रूराभिःcruel
क्रूराभिः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्रूर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषणम् (rākṣasībhiḥ)
अभिसंवृताम्surrounded
अभिसंवृताम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeVerb
Rootअभि-सम्-वृ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP); स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (sītām)
मांसशोणितभक्षाभिःfeeding on flesh and blood
मांसशोणितभक्षाभिः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमांस-शोणित-भक्ष (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः; स्त्रीलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषणम् (vyāghrībhiḥ)
व्याघ्रीभिःby tigresses
व्याघ्रीभिः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootव्याघ्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
हरिणीम्a doe
हरिणीम्:
Upamāna (उपमान)
TypeNoun
Rootहरिणी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; उपमान (object of iva-comparison)
इवlike/as
इव:
Upamā-dyotaka (उपमाद्योतक)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-वाचक अव्यय (comparative particle)

"Not far from the Simsupa tree I saw beautiful Sita, of dark complexion, with eyes like lotus petals, whose face was emaciated due to fasting, wearing only a single sari (the same one since her abduction) her locks filled with dust, pathetic looking, immersed in sorrow, meditating on her husband seated like a doe encircled by tigresses, surrounded by ugly and cruel shedemons fed on flesh and blood.

S
Sītā
R
rākṣasī (demonesses)

FAQs

Dharma here is constancy in righteousness: Sītā maintains fidelity and moral purpose (bhartṛ-hita) even when surrounded by violence and intimidation.

Hanumān describes Sītā’s condition in captivity—physically weakened by grief, yet morally unbroken—while demonesses guard and threaten her.

Sītā’s steadfastness (dhṛti) and loyalty—her refusal to abandon righteousness despite extreme fear and isolation.