Shloka 55

अदूरे शिंशुपावृक्षात्पश्यामि वरवर्णिनीम्।।।।श्यामां कमलपत्राक्षीमुपवासकृशाननाम्।तदेकवासस्संवीतां रजोध्वस्तशिरोरुहाम्।।।।शोकसन्तापदीनाङ्गीं सीतां भर्तृहिते स्थिताम्।राक्षसीभिर्विरूपाभिः क्रूराभिरभिसंवृताम्।।।।मांसशोणितभक्षाभिर्व्याघ्रीभिर्हरिणीमिव।

adūre śiṃśupā-vṛkṣāt paśyāmi vara-varṇinīm |

śyāmāṃ kamala-patrākṣīm upavāsa-kṛśānanām |

tad-eka-vāsaḥ-saṃvītāṃ rajo-dhvasta-śiroruhām |

śoka-santāpa-dīnāṅgīṃ sītāṃ bhartṛ-hite sthitām |

rākṣasībhir virūpābhiḥ krūrābhir abhisaṃvṛtām |

māṃsa-śoṇita-bhakṣābhir vyāghrībhir hariṇīm iva ||

Nicht fern vom Śiṃśupā-Baum sah ich Sītā, die Schönfarbige: dunkel an Teint, mit Augen wie Lotusblätter, das Antlitz vom Fasten ausgemergelt. In nur ein einziges Gewand gehüllt, das Haar vom Staub beschmutzt, war ihr Leib durch Kummer und brennende Qual geschwächt; doch blieb sie unbeirrbar dem Wohl ihres Gemahls zugewandt. Ringsum aber standen entstellte, grausame Rākṣasīs, Fleisch- und Blutverzehrerinnen — wie eine Hirschkuh, von Tigerinnen umzingelt.

अदूरेnearby
अदूरे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअदूर (प्रातिपदिक)
Formअव्यय-प्रयोग (सप्तमीस्थानीयः; देशवाचक)
शिंशुपावृक्षात्from the śiṃśupā tree
शिंशुपावृक्षात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootशिंशुपा + वृक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; एकवचन; पञ्चमी (अपादान); तत्पुरुष (शिंशुपायाः वृक्षः)
पश्यामिI see
पश्यामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√पश् (धातु)
Formलट् (वर्तमान); उत्तमपुरुष; एकवचन; परस्मैपद
वरवर्णिनीम्the beautiful-complexioned lady
वरवर्णिनीम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवर + वर्णिन् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; एकवचन; द्वितीया (कर्म); कर्मधारय (वरा वर्णिनी)
श्यामाम्dark-hued
श्यामाम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्याम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; एकवचन; द्वितीया; सीताम् इत्यस्य विशेषणम्
कमलपत्राक्षीम्lotus-petal-eyed
कमलपत्राक्षीम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootकमल + पत्र + अक्षि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; एकवचन; द्वितीया; बहुव्रीहि (कमलपत्रे इव अक्षिणी यस्याः सा)
उपवासकृशाननाम्with a face emaciated by fasting
उपवासकृशाननाम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootउपवास + कृश + आनन (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; एकवचन; द्वितीया; बहुव्रीहि (उपवासेन कृशम् आननं यस्याः सा)
तदेकवासःसंवीताम्clad in only a single garment
तदेकवासःसंवीताम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् + एक + वासस् + सम्√वी (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formसमासः (तत्+एकवासस्) + क्त-कृदन्त (संवीत); स्त्रीलिङ्ग; एकवचन; द्वितीया; सीताम् इत्यस्य विशेषणम्
रजोध्वस्तशिरोरुहाम्whose hair was dust-covered/disheveled
रजोध्वस्तशिरोरुहाम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootरजस् + ध्वस्त (√ध्वंस् + क्त) + शिरोरुह (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; एकवचन; द्वितीया; बहुव्रीहि (रजसा ध्वस्ताः शिरोरुहाः यस्याः सा)
शोकसन्तापदीनाङ्गीम्with limbs weakened by grief and anguish
शोकसन्तापदीनाङ्गीम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootशोक + सन्ताप + दीन + अङ्ग (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; एकवचन; द्वितीया; बहुव्रीहि (शोकसन्तापेन दीनानि अङ्गानि यस्याः सा)
सीताम्Sītā
सीताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; एकवचन; द्वितीया (कर्म)
भर्तृहितेin (her) husband's interest
भर्तृहिते:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभर्तृ + हित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; एकवचन; सप्तमी (अधिकरण); षष्ठी-तत्पुरुष (भर्तुः हितम्)
स्थिताम्standing/sitting, remaining
स्थिताम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Root√स्था (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-कृदन्त; स्त्रीलिङ्ग; एकवचन; द्वितीया; सीताम् इत्यस्य विशेषणम्
राक्षसीभिःby demonesses
राक्षसीभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootराक्षसी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; बहुवचन; तृतीया (करण/सह)
विरूपाभिःugly
विरूपाभिः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविरूप (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; बहुवचन; तृतीया; राक्षसीभिः इत्यस्य विशेषणम्
क्रूराभिःcruel
क्रूराभिः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्रूर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; बहुवचन; तृतीया; राक्षसीभिः इत्यस्य विशेषणम्
अभिसंवृताम्surrounded
अभिसंवृताम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअभि-सम्√वृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-कृदन्त; स्त्रीलिङ्ग; एकवचन; द्वितीया; सीताम् इत्यस्य विशेषणम्
मांसशोणितभक्षाभिःflesh-and-blood-eating
मांसशोणितभक्षाभिः:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootमांस + शोणित + भक्ष (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; बहुवचन; तृतीया; बहुव्रीहि (मांसशोणितं भक्ष्यं यस्याः सा) राक्षसीभिः इत्यस्य विशेषणम्
व्याघ्रीभिःby tigresses
व्याघ्रीभिः:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootव्याघ्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; बहुवचन; तृतीया (उपमान-सम्बन्धे)
हरिणीम्a doe
हरिणीम्:
Upameya (उपमेय)
TypeNoun
Rootहरिणी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; एकवचन; द्वितीया; सीताम् इत्यस्य उपमेय
इवlike
इव:
Upama (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्यय (उपमावाचक)

"Not far from the Simsupa tree I saw beautiful Sita, of dark complexion, with eyes like lotus petals, whose face was emaciated due to fasting, wearing only a single sari (the same one since her abduction) her locks filled with dust, pathetic looking, immersed in sorrow, meditating on her husband seated like a doe encircled by tigresses, surrounded by ugly and cruel she-demons fed on flesh and blood.

S
Sītā
A
Aśoka-vana (implied)
Ś
śiṃśupā tree
R
rākṣasī women (demonesses)

FAQs

Fidelity to dharma under coercion: Sītā’s steadfastness—despite fear, deprivation, and threats—embodies satya and unwavering marital righteousness.

From his vantage point in the Aśoka grove, Hanumān finally sees Sītā, weakened by fasting and grief, surrounded and guarded by cruel rākṣasīs.

Sītā’s dhairya (fortitude) and satya-niṣṭhā (commitment to truth and fidelity), shown by enduring suffering without abandoning righteousness.