Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

दूतधर्म-परामर्शः

Envoy-Immunity and Royal Counsel in Ravana’s Court

अधर्ममूलं बहुदोषयुक्तमनार्यजुष्टं वचनं निशम्य।उवाच वाक्यं परमार्थतत्त्वं विभीषणो बुद्धिमतां वरिष्ठः।।।।

adharmamūlaṁ bahudoṣayuktam anāryajuṣṭaṁ vacanaṁ niśamya |

uvāca vākyaṁ paramārthatattvaṁ vibhīṣaṇo buddhimatāṁ variṣṭhaḥ ||

Als Vibhīṣaṇa, der Vornehmste unter den Weisen, jene Worte vernahm—im Adharma wurzelnd, von vielen Fehlern befleckt und der Edlen unwürdig—sprach er gemäß der höchsten Wahrheit der Sache.

अधर्ममूलम्rooted in unrighteousness
अधर्ममूलम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअधर्म-मूल (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (vacanam)
बहुदोषयुक्तम्full of many faults
बहुदोषयुक्तम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootबहु-दोष-युक्त (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (vacanam)
अनार्यजुष्टम्approved by ignoble people
अनार्यजुष्टम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनार्य-जुष्ट (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (vacanam)
वचनम्speech/statement
वचनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
निशम्यhaving heard
निशम्य:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootनि-शम् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund); ‘having heard/listened’
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
वाक्यम्words
वाक्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
परमार्थतत्त्वम्the essence of highest truth
परमार्थतत्त्वम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम-अर्थ-तत्त्व (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (vākyaṃ)
विभीषणःVibhishana
विभीषणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविभीषण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
बुद्धिमताम्of the wise
बुद्धिमताम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootबुद्धिमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन; ‘of the wise’ (genitive plural)
वरिष्ठःforemost
वरिष्ठः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवरिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (vibhīṣaṇaḥ)

On hearing his brother's harsh words spoken in tremendous anger, which were not acceptable to noble souls, wise Vibhishana again spoke these words of supreme truth:

V
Vibhīṣaṇa
R
Rāvaṇa (implied as source of the adharmic words)

FAQs

Speaking truth grounded in dharma even when it is unwelcome: Vibhīṣaṇa embodies satya as principled counsel against adharmic policy.

After Rāvaṇa’s angry justification, Vibhīṣaṇa prepares to answer with a reasoned, dharma-rooted argument.

Moral courage and wisdom: the ability to oppose wrongful speech with clear ethical reasoning.