Previous Verse
Next Verse

Shloka 2

सीताविलापः

Sita’s Lament and Resolve under Threat

सा राक्षसीमध्यगता च भीरु

र्वाग्भिर्भृशं रावणतर्जिता च।

कान्तारमध्ये विजने विसृष्टा

बालेव कन्या विललाप सीता।।5.28.2।।

sā rākṣasī-madhya-gatā ca bhīrur vāgbhir bhṛśaṃ rāvaṇa-tarjitā ca |

kāntāra-madhye vijane visṛṣṭā bāleva kanyā vilalāpa sītā ||5.28.2||

Umgeben von den Rākṣasī-Frauen, ängstlich und von Rāvaṇa mit grausamen Worten hart bedroht, klagte Sītā – allein gelassen inmitten des trostlosen Waldes – wie ein junges Mädchen.

साshe (that woman)
सा:
कर्ता (agent/subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (feminine nominative singular); सर्वनाम
राक्षसी-मध्य-गताgone into/placed amid the demonesses (surrounded by demonesses)
राक्षसी-मध्य-गता:
कर्तृ-विशेषणम् (subject qualifier)
TypeAdjective
Rootराक्षसी + मध्य + गत (√गम् धातु, क्त-प्रत्ययः; कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (feminine nominative singular); क्त-प्रत्ययान्तः (past passive participle) विशेषणम्; समासः: राक्षसीनाम् मध्ये गता इति (षष्ठी-तत्पुरुष/सप्तमी-अर्थे)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction: 'and')
भीरुःtimid, fearful
भीरुः:
कर्तृ-विशेषणम् (subject qualifier)
TypeAdjective
Rootभीरु (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (feminine nominative singular); विशेषणम्
वाग्भिःwith words, by speech
वाग्भिः:
करणम् (instrument/means)
TypeNoun
Rootवाच् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे तृतीया-विभक्तिः बहुवचनम् (feminine instrumental plural)
भृशम्excessively, greatly
भृशम्:
क्रियाविशेषणम् (adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootभृशम् (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्ययम् (adverb: 'excessively, greatly')
रावण-तर्जिताthreatened by Ravana
रावण-तर्जिता:
कर्तृ-विशेषणम् (subject qualifier)
TypeAdjective
Rootरावण + तर्जित (√तर्ज् धातु, क्त-प्रत्ययः; कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (feminine nominative singular); क्त-प्रत्ययान्तः (past passive participle) विशेषणम्; समासः: रावणेन तर्जिता इति (तृतीया-तत्पुरुषः)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction: 'and')
कान्तार-मध्येin the middle of the forest
कान्तार-मध्ये:
अधिकरणम् (location)
TypeNoun
Rootकान्तार + मध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी-विभक्तिः एकवचनम् (neuter locative singular); समासः: कान्तारस्य मध्ये इति (षष्ठी-तत्पुरुषः); अधिकरणम्
विजनेin a desolate/solitary (place)
विजने:
अधिकरण-विशेषणम् (qualifier of location)
TypeAdjective
Rootविजन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी-विभक्तिः एकवचनम् (neuter locative singular); विशेषणम् (कान्तारमध्यस्य)
विसृष्टाabandoned, left (there)
विसृष्टा:
कर्तृ-विशेषणम् (subject qualifier)
TypeAdjective
Rootविसृष्ट (वि + √सृज् धातु, क्त-प्रत्ययः; कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (feminine nominative singular); क्त-प्रत्ययान्तः (past passive participle) विशेषणम्
बालाyoung
बाला:
उपमान-विशेषणम् (qualifier within simile)
TypeAdjective
Rootबाल (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (feminine nominative singular); विशेषणम् (कन्यायाः)
इवlike, as
इव:
उपमा-सूचक (simile marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्ययम् (particle of comparison: 'like, as')
कन्याa girl, maiden
कन्या:
उपमानम् (standard of comparison)
TypeNoun
Rootकन्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (feminine nominative singular); उपमानम्
विललापlamented, wept
विललाप:
क्रिया (action)
TypeVerb
Rootवि + √लप् (धातु) / √ललप् (धातु) (परस्मैपदी)
Formलिट्-लकारः (perfect); प्रथम-पुरुषः एकवचनम् (3rd person singular); परस्मैपदम्
सीताSita
सीता:
कर्ता (agent/subject)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (feminine nominative singular)

Encircled by the demonesses, Sita was repeatedly humiliated by Ravana's cruel words.She wept like a young girl deserted in a desolate forest.

S
Sītā
R
Rāvaṇa
R
rākṣasīs

FAQs

By portraying her surrounded, threatened, and isolated, the verse emphasizes that her suffering is coerced and external; her inner commitment to marital fidelity and righteousness remains intact even while she laments.

Satya is implicit in Sītā’s unwavering truthfulness and constancy to Rāma: even under Rāvaṇa’s intimidation and the demonesses’ pressure, she does not abandon her truthful resolve, though she grieves.