Previous Verse
Next Verse

Shloka 14

रावणस्य सीताप्रलोभनम्

Ravana’s Persuasion and Coercive Courtship of Sita

त्वां समासाद्य वैदेहि रूपयौवनशालिनीम्।कः पुमानतिवर्तेत साक्षादपि पितामहः।।5.20.14।।

tvāṃ samāsādya vaidehi rūpayauvanaśālinīm |

kaḥ pumān ativarteta sākṣād api pitāmahaḥ || 5.20.14 ||

O Vaidehī, reich an Schönheit und Jugend: Welcher Mann bliebe gefasst, wenn er dich erlangte, selbst wenn er Pitāmaha (Brahmā) persönlich wäre?

यत्-यत्whatever/whichever
यत्-यत्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formयद्-यद् इति सम्बन्धबोधक-अव्ययप्रयोगः (correlative: ‘whatever/whichever’)
पश्यामिI see
पश्यामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√पश् (धातु)
Formलट्-लकार, उत्तम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तेyour
ते:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन
गात्रम्limb/body-part
गात्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
शीतांशु-सदृश-आननेO one whose face is like the cool moon
शीतांशु-सदृश-आनने:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootशीतांशु (प्रातिपदिक) + सदृश (प्रातिपदिक) + आनन (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः (शीतांशु-सदृशं आननं यस्याः)
तस्मिन्in that
तस्मिन्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
तस्मिन्in that (each)
तस्मिन्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसप्तमी-विभक्ति, एकवचन (पुनरुक्ति: ‘in each and every’)
पृथु-श्रोणिO broad-hipped one
पृथु-श्रोणि:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootपृथु (प्रातिपदिक) + श्रोणि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः (पृथ्वी श्रोणी यस्याः)
चक्षुःeye/gaze
चक्षुः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootचक्षुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
ममmy
मम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन
निबध्यतेis fastened/gets fixed
निबध्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootनि-√बन्ध् (धातु)
Formलट्-लकार, प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि-प्रयोग (passive sense)

"O Vaidehi! you have (extraordinary) beauty and (exuberant) youth. Who would not lose his balance of mind even if he were Brahma the grandsire himself after getting you?

V
Vaidehī (Sītā)
P
Pitāmaha (Brahmā)

FAQs

Dharma upholds self-control (dama) and respect for others’ bonds; the verse normalizes loss of restraint as inevitable, which the Ramayana treats as a moral failure leading to ruin.

Rāvaṇa argues that desire for Sītā is irresistible, attempting to excuse his own lack of restraint.

The implied virtue is self-mastery—contrasted with Rāvaṇa’s indulgence; Sītā’s steadfast restraint remains the moral counterpoint.