Previous Verse
Next Verse

Shloka 17

Śāpaprāpti (Receiving a Curse) — Mohinī Narrative

गृहस्थं भार्यया हीनं राष्ट्रभ्रष्टं च भूपतिम् । भग्नक्रियं यथा वैद्यं भग्नशाखं यथा द्रुमम् ॥ १७ ॥

gṛhasthaṃ bhāryayā hīnaṃ rāṣṭrabhraṣṭaṃ ca bhūpatim | bhagnakriyaṃ yathā vaidyaṃ bhagnaśākhaṃ yathā drumam || 17 ||

Ein Hausvater ohne Gattin, ein König seines Reiches beraubt, ein Arzt, dessen Praxis gescheitert ist, und ein Baum mit gebrochenen Ästen—sie alle sind gleich: gemindert und wirkungslos.

गृहस्थम्a householder
गृहस्थम्:
उपमेय/कर्म (तुलनायाम्)
TypeNoun
Rootगृहस्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (गृहे स्थः)
भार्ययाby/with a wife
भार्यया:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootभार्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; करण/सहायक-निर्देश (instrumental: 'by/with')
हीनम्deprived (of)
हीनम्:
विशेषण (विशेष्य-गृहस्थ)
TypeAdjective
Rootहीन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषण (गृहस्थम्)
राष्ट्रभ्रष्टम्fallen from the kingdom
राष्ट्रभ्रष्टम्:
विशेषण (विशेष्य-भूपति)
TypeAdjective
Rootराष्ट्र-भ्रष्ट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषण (भूपतिम्); समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (राष्ट्रात् भ्रष्टः/राष्ट्रस्य भ्रष्टः)
and
:
समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात (conjunction: 'and')
भूपतिम्a king
भूपतिम्:
उपमेय/कर्म (तुलनायाम्)
TypeNoun
Rootभूपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; उपमेय/उपमान-सम्बन्ध (object in comparison)
भग्नक्रियम्whose practice is ruined / ineffective in action
भग्नक्रियम्:
विशेषण (विशेष्य-वैद्य)
TypeAdjective
Rootभग्न-क्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषण (वैद्यम्); समासः कर्मधारय/तत्पुरुष-प्रायः (भग्ना क्रिया यस्य/भग्नक्रियः)
यथाas/like
यथा:
उपमान-निर्देशक
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानवाचक
वैद्यम्a physician
वैद्यम्:
उपमान (तुलनायाम्)
TypeNoun
Rootवैद्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; उपमान
भग्नशाखम्with broken branches
भग्नशाखम्:
विशेषण (विशेष्य-द्रुम)
TypeAdjective
Rootभग्न-शाख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषण (द्रुमम्); समासः तत्पुरुषः (भग्ना शाखा यस्य)
यथाas/like
यथा:
उपमान-निर्देशक
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानवाचक
द्रुमम्a tree
द्रुमम्:
उपमान (तुलनायाम्)
TypeNoun
Rootद्रुम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; उपमान

Narada

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: karuna

FAQs

It teaches that when a person is cut off from the proper support of their dharma—role, responsibility, and sustaining order—their capacity to act fruitfully declines, just as a broken tree or an unpracticing physician becomes ineffective.

By implication, bhakti thrives with steadiness and proper dharmic grounding; when one’s life becomes fragmented and duties collapse, devotion also becomes harder to sustain—so the verse urges restoration of order and integrity in one’s station.

The verse is primarily niti and dharma instruction using upamā (analogy), not a Vedanga technical teaching; it emphasizes practical discernment (viveka) about roles and functional competency rather than grammar, astrology, or ritual procedure.