Previous Verse
Next Verse

Shloka 66

The Liberation of the Lizard

Godhā-vimukti

कपोतार्थं स्वमांसानि शिबिना भूभुजा पुरा । प्रदत्तानि वरारोहे श्येनाय क्षुधिताय वै ॥ ६६ ॥

kapotārthaṃ svamāṃsāni śibinā bhūbhujā purā | pradattāni varārohe śyenāya kṣudhitāya vai || 66 ||

Einst, o schönhüftige Dame, gab König Śibi, der Herrscher der Erde, einem hungrigen Falken Stücke seines eigenen Fleisches, um eine Taube zu schützen.

कपोत-अर्थम्for the sake of the pigeon
कपोत-अर्थम्:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeNoun
Rootकपोत (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (कपोतस्य अर्थः)
स्व-मांसानिhis own flesh pieces
स्व-मांसानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्व (प्रातिपदिक) + मांस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), बहुवचन; कर्मधारयः (स्वानि मांसानि)
शिबिनाby (King) Shibi
शिबिना:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootशिबि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन; कर्तृ-करणे (agent)
भू-भुजाby the king (earth-protector)
भू-भुजा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootभू (प्रातिपदिक) + भुज्/भुज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (भूमेः भुजः = भूमिपालः)
पुराformerly
पुरा:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (adverb of time)
प्रदत्तानिwere given
प्रदत्तानि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-दा (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; ‘(मांसानि) प्रदत्तानि’
वर-आरोहेO fair-hipped one
वर-आरोहे:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootवर (प्रातिपदिक) + आरोह (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (8), एकवचन; कर्मधारयः (वरः आरोहः यस्याः)
श्येनायto the hawk
श्येनाय:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootश्येन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4), एकवचन; सम्प्रदान
क्षुधितायhungry
क्षुधिताय:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्षुधित (प्रातिपदिक; कृदन्त-विशेषण)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4), एकवचन; ‘श्येनाय’ इति विशेषणम्
वैindeed
वै:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)

Narada

Vrata: none

Primary Rasa: karuna

Secondary Rasa: vira

Ś
Śibi
K
Kapota (dove)
Ś
Śyena (hawk)

FAQs

It presents the dharmic ideal of protecting the helpless even at personal cost, using King Śibi’s self-sacrifice as a model of compassion and unwavering righteousness.

Though framed as a dharma narrative, it supports bhakti by showing that true devotion matures into selfless protection and mercy—qualities aligned with serving the Lord through serving living beings.

No specific Vedanga technique is taught in this verse; the takeaway is ethical application (dharma/raja-dharma) rather than grammar, astrology, or ritual procedure.