Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

Adhyaya 87The Slaying of Dhumralochana and the Emergence of Kali; the Fall of Chanda and Munda (Chamunda Named)

ते दृष्ट्वा तां समादातुमुद्यमं चक्रुरुद्यताः ।

आकृष्टचापासिधरास्तथान्ये सत्समीपगाः ॥

te dṛṣṭvā tāṃ samādātum udyamaṃ cakrur udyatāḥ / ākṛṣṭacāpāsidharās tathānye sat-samīpagāḥ

Als sie sie sahen, bemühten sie sich, sie zu ergreifen, und machten sich bereit; einige hielten gespannte Bögen und Schwerter in der Hand, andere traten nahe an sie heran.

तेthey
ते:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) → दृष्ट (कृदन्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्तम् (gerund)
ताम्her
ताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
समादातुम्to seize
समादातुम्:
Prayojana (प्रयोजन/उद्देश्य)
TypeVerb
Rootसम्-आ-दा (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त infinitive (भावे), ‘to seize/take’
उद्यमम्effort/attempt
उद्यमम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootउद्यम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
चक्रुःmade
चक्रुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलिट्-लकारः (perfect), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; परस्मैपदम्
उद्यताःready
उद्यताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउद्-यम् (धातु) → उद्यत (कृदन्त-प्रातिपदिक, क्त-प्रत्यय)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त (ready/raised)
आकृष्टचापासिधराःholding drawn bows and swords
आकृष्टचापासिधराः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ-कृष् (धातु) → आकृष्ट (कृदन्त) + चाप + असि + धर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; बहुव्रीहिः—येषां चापासि आकृष्टे, ते धारयन्ति (bearing bows and swords drawn)
तथाalso
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formरीति-अव्ययम् (likewise/also)
अन्येothers
अन्ये:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
सत्समीपगाःhaving gone near
सत्समीपगाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसत् + समीप + ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; तत्पुरुषः (समीपं गच्छन्ति/गताः)
Ṛṣi (narrator)
DevīAsuras (Caṇḍa-Muṇḍa’s forces)
Devī as the unseizable Absolute; narrative moving toward her fierce manifestation
HubrisViolence vs divinityŚāktismApproach to confrontation

FAQs

Attempting to ‘take’ what is to be revered is a moral inversion; the verse frames adharma as appropriation—treating persons and the sacred as objects.

An episode within Manvantara narrative; it serves as dharma instruction through contrast (asuric grasping versus divine freedom).

The drawn bow and sword represent projected will and cutting intellect used for domination; approaching the Goddess with these tools symbolizes misdirected faculties that will be transformed by śakti.