Shloka 22

Adhyaya 83Narayani Stuti

कांश्चित्तुण्डप्रिहारेण खुरक्षेपैस्तथापरान् ।

लाङ्गूलताडितांश्चान्यान् शृङ्गाभ्याञ्च विदारितान् ॥

kāṃś cit tuṇḍaprihāreṇa khurakṣepais tathāparān | lāṅgūlatāḍitāṃś cānyān śṛṅgābhyāṃ ca vidāritān ||

Einige schlug er mit Stößen seiner Schnauze; andere schleuderte er mit Tritten seiner Hufe; manche zerschmetterte er mit dem Schwanz, und andere riss er mit den Hörnern auseinander.

कान्some (of them)
कान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; ‘some/whom’ (indefinite in context)
चित्some
चित्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootचित् (अव्यय)
Formअनिश्चितार्थक निपात (indefinite particle)
तुण्ड-प्रिहारेणby a beak/face-strike
तुण्ड-प्रिहारेण:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootतुण्ड (प्रातिपदिक) + प्रहार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः: ‘तुण्डस्य प्रहारेण’
खुर-क्षेपैःwith hoof-throws/kicks
खुर-क्षेपैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootखुर (प्रातिपदिक) + क्षेप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः: ‘खुरस्य क्षेपैः’
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formप्रकार/समुच्चयवाचक-अव्यय (thus/likewise)
अपरान्others
अपरान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; ‘others’
लाङ्गूल-ताडितान्struck by the tail
लाङ्गूल-ताडितान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootलाङ्गूल (प्रातिपदिक) + ताडित (ताड्-धातु, क्त-प्रत्यय; कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त; तत्पुरुषः: ‘लाङ्गूलेन ताडितान्’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
अन्यान्others
अन्यान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन
शृङ्गाभ्याम्with (his) two horns
शृङ्गाभ्याम्:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootशृङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), द्विवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
विदारितान्torn apart
विदारितान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootवि + दृ (धातु)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त: ‘torn asunder’
Narrative voice within the Devi Mahatmyam frame
MahīṣāsuraMahādevī (Ambikā/Durgā)
Contextual: Ambikā’s battlefield; Mahishasura’s tamasic ferocity highlighted
ShaktismViolence of adharmaBuffalo symbolism (tamas)

FAQs

Adharma’s nature is indiscriminate harm—using whatever ‘limb’ or capacity is available. The text contrasts this with the Goddess’s purposeful, discriminating destruction aimed at restoring order.

A battle-description within sacred narrative; not a cosmological/genealogical pancalakṣaṇa segment.

The many modes of assault reflect how tamas manifests in varied ways—dullness, aggression, and destabilization—striking the ‘gaṇas’ (inner faculties) unless steadied by higher śakti.