Previous Verse
Next Verse

Shloka 31

Adhyaya 24Kuvalayashva’s Refusal of Gifts and the Vision of Madalasa’s Maya

अश्वतर उवाच भूतैर्वियोगिनो योगस्तादृशैरेव तादृशः ।

कथमेतद्विना स्वप्नं मायां वा शम्बरॊदिताम् ॥

aśvatara uvāca bhūtairviyogino yogastādṛśaireva tādṛśaḥ / kathametadvinā svapnaṃ māyāṃ vā śambaroditām

Aśvatara sprach: „Für einen, der von den Wesen getrennt ist, gibt es eine ‘Vereinigung’ nur mit dem gleichen Wesenhaften, hervorgebracht durch ähnliche Mittel. Wie könnte dies sein, wenn nicht ein Traum—oder eine von Śambara entfaltete Māyā?“

अश्वतरःAśvatara
अश्वतरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअश्वतर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; व्यक्तिनाम
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
भूतैःby beings/spirits
भूतैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootभूत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (समूहार्थे), तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
वियोगिनःof one in separation
वियोगिनः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootवि-योगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), एकवचन; 'of one separated' (qualifying 'yogaḥ')
योगःunion/connection
योगः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयोग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तादृशैःby such (ones)
तादृशैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootतादृश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
एवindeed/only
एव:
Particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय, अवधारण-निपात (emphatic particle)
तादृशःsuch
तादृशः:
Predicate complement (विधेय)
TypeAdjective
Rootतादृश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; 'such' (predicate adjective of yogaḥ)
कथम्how
कथम्:
Adverbial (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formअव्यय, प्रश्न-क्रियाविशेषण (interrogative adverb)
एतत्this
एतत्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
विनाwithout
विना:
Apadana/Exclusion (अपादान/वर्जन)
TypeIndeclinable
Rootविना (अव्यय)
Formअव्यय, उपसर्गसदृश-निपात (prepositional indeclinable)
स्वप्नम्dream
स्वप्नम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्वप्न (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
मायाम्illusion
मायाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमाया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
वाor
वा:
Connector (समुच्चय/विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय, विकल्प-निपात (disjunctive particle)
शम्बर-उदिताम्produced by Śambara
शम्बर-उदिताम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootशम्बर + उदित (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (शम्बरात् उदिता/शम्बरेण उदिता), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; 'arisen/produced by Śambara' (qualifying māyām)
Aśvatara (Nāga) speaking within the story

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "adbhuta", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

Māyā vs realityDream analogyCritical inquiry (vicāra)Yogic experience (in a broad sense)

FAQs

The verse models skepticism as dharma: extraordinary experiences should be tested for sources—dream, deception, or truth. Discernment (viveka) is presented as the safeguard against māyā.

Not a pancalakṣaṇa core (sarga/pratisarga/manvantara/vaṃśa/vaṃśānucarita) passage; it is didactic dialogue embedded within vaṃśānucarita-style storytelling.

‘Viyoga’ (separation) indicates the jīva’s felt separation from the real; the ‘yoga’ that arises from similar causes can be pseudo-union—visions produced by subconscious (svapna) or external glamour (māyā). The teaching: verify the ground of experience.