Previous Verse
Next Verse

Shloka 34

Dāyavibhāga (Inheritance Apportionment) and Household Precedence — Dialogue of Yudhiṣṭhira and Bhīṣma

क्योंकि इस प्रकार जो कन्याके लिये आभूषण लेकर कन्यादान किया जाता है, वह न तो मूल्य है और न विक्रय ही; इसलिये कन्याके लिये कोई वस्तु स्वीकार करके कन्याका दान करना सनातन धर्म है ।। दास्यामि भवते कन्यामिति पूर्व न भाषितम्‌ । ये चाहुयें च नाहुयें ये चावश्यं वदन्त्युत,जो लोग भिन्न-भिन्न व्यक्तियोंसे कहते हैं कि 'मैं आपको अपनी कन्या दूँगा", जो कहते हैं “नहीं दूँगा! और जो कहते हैं “अवश्य दूँगा' उनकी ये सभी बातें कन्या देनेके पहले नही कही हुई के ही तुल्य हैं

bhīṣma uvāca | evaṃ hi yā kanyāyāḥ kṛte bhūṣaṇāni gṛhītvā kanyādānaṃ kriyate, na tat mūlyaṃ na ca vikrayaḥ; tasmāt kanyāyāḥ kṛte kiñcid vastu pratigṛhya kanyādānaṃ sanātano dharmaḥ || dāsyāmi bhavate kanyām iti pūrvaṃ na bhāṣitam | ye cāhuyeṃ ca nāhuyeṃ ye cāvaśyaṃ vadanty uta, teṣāṃ sarveṣāṃ vacanāni kanyā-dānāt pūrvaṃ na uktavat-tulyāni ||

Bhīṣma sprach: Wenn man bei der Verheiratung einer Jungfrau Schmuck entgegennimmt, ist das weder «Preis» noch «Verkauf»; daher gilt es als alte Regel des Dharma, eine übliche Gabe für das Mädchen anzunehmen und sie dann zu geben. Doch die Worte „Ich werde dir meine Tochter geben“ sollen nicht als im Voraus fest und bindend gesprochen gelten: Ob man zu verschiedenen Bewerbern sagt „ich werde geben“, oder „ich werde nicht geben“, oder sogar „ich werde gewiss geben“ — all solche Aussagen werden, bis die tatsächliche Hingabe der Jungfrau vollzogen ist, als nicht wirklich verpflichtend angesehen.

दास्यामिI will give
दास्यामि:
Karta
TypeVerb
Rootदा (दाने)
Formलृट् (simple future), परस्मैपदम्, उत्तम, एकवचनम्
भवतेto you (sir)
भवते:
Sampradana
TypeNoun
Rootभवत्
Formपुंलिङ्गः, चतुर्थी, एकवचनम्
कन्याम्a daughter/maiden
कन्याम्:
Karma
TypeNoun
Rootकन्या
Formस्त्रीलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्
इतिthus/“...”, (quotative)
इति:
TypeIndeclinable
Rootइति
पूर्वम्before/previously
पूर्वम्:
Adhikarana
TypeIndeclinable
Rootपूर्व
not
:
TypeIndeclinable
Root
भाषितम्spoken/said
भाषितम्:
TypeVerb
Rootभाष् (भाषणे)
Formक्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
येthose who
ये:
Karta
TypePronoun
Rootयद्
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, बहुवचनम्
and
:
TypeIndeclinable
Root
आहुःthey say/said
आहुः:
TypeVerb
Rootअह् (ब्रू/वचने; ‘आह’ इति परोक्षभूतार्थे)
Formलिट् (perfect; narrative past), परस्मैपदम्, प्रथम, बहुवचनम्
येthose who
ये:
Karta
TypePronoun
Rootयद्
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, बहुवचनम्
not
:
TypeIndeclinable
Root
आहुःthey say/said
आहुः:
TypeVerb
Rootअह् (ब्रू/वचने; ‘आह’ इति परोक्षभूतार्थे)
Formलिट् (perfect; narrative past), परस्मैपदम्, प्रथम, बहुवचनम्
येthose who
ये:
Karta
TypePronoun
Rootयद्
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, बहुवचनम्
and
:
TypeIndeclinable
Root
अवश्यम्certainly/necessarily
अवश्यम्:
TypeIndeclinable
Rootअवश्य
वदन्तिthey say
वदन्ति:
TypeVerb
Rootवद् (वचने)
Formलट् (present), परस्मैपदम्, प्रथम, बहुवचनम्
उतalso/indeed (emphatic)
उत:
TypeIndeclinable
Rootउत

भीष्य उवाच

B
Bhishma
K
kanyā (maiden/daughter)
B
bhūṣaṇa (ornaments)

Educational Q&A

Bhishma distinguishes customary marriage gifts (like ornaments for the bride) from a commercial sale: accepting such items does not make the maiden a commodity. He also teaches that verbal assurances about giving a daughter are not fully binding until the formal act of kanyādāna is actually performed.

In Anushasana Parva, Bhishma is instructing Yudhishthira on dharma. Here he addresses norms around marriage arrangements: what counts as legitimate customary giving, and how to evaluate spoken promises about giving a maiden before the marriage rite is completed.