Yayāti’s Request for Youth: Sons’ Refusals and Pūru’s Acceptance (ययातेः यौवन-विनिमयः)
(दाक्षिणात्य अधिक पाठके १३ श्लोक मिलाकर कुल ५४ श्लोक हैं) भीकम (2 अमान एकोनाशीतितमो< ध्याय: शुक्राचार्यद्वारा देवयानीको समझाना और देवयानीका असंतोष शुक्र उवाच (मम विद्या हि निर्दधन्धा ऐश्वर्य हि फलं मम । दैन्यं शाठ्यं च जैह्म्यं च नास्ति मे यदधर्मत: ।।) यः परेषां नरो नित्यमतिवादांस्तितिक्षते । देवयानि विजानीहि तेन सर्वमिदं जितम्,शुक्राचार्यने कहा--बेटी! मेरी विद्या द्वन्द्धरहित है। मेरा ऐश्वर्य ही उसका फल है। मुझमें दीनता, शठता, कुटिलता और अधर्मपूर्ण बर्ताव नहीं है। देवयानी! जो मनुष्य सदा दूसरोंके कठोर वचन (दूसरोंद्वारा की हुई अपनी निन्दा)-को सह लेता है, उसने इस सम्पूर्ण जगतपर विजय प्राप्त कर ली, ऐसा समझो। जो उभरे हुए क्रोधको घोड़ेके समान वशमें कर लेता है, वही सत्पुरुषोंद्वारा सच्चा सारथि कहा गया है। किंतु जो केवल बागडोर या लगाम पकड़कर लटकता रहता है, वह नहीं
śukra uvāca |
mama vidyā hi nirdvandvā aiśvaryaṁ hi phalaṁ mama |
dainyaṁ śāṭhyaṁ ca jaihmyaṁ ca nāsti me yadadharmataḥ ||
yaḥ pareṣāṁ naro nityam ativādāṁs titikṣate |
devayāni vijānīhi tena sarvam idaṁ jitam ||
Śukra sprach: „Meine Tochter, mein Wissen ist frei von innerem Zwiespalt, und seine Frucht ist Wohlstand. In mir gibt es weder Niedrigkeit noch Trug, weder Verschlagenheit noch ein Verhalten, das aus Unrecht geboren wäre. Begreife dies, Devayānī: Wer fortwährend die harten Worte anderer erträgt, hat durch eben dieses Ertragen die ganze Welt bezwungen.“
शुक्र उवाच
Śukra teaches that patient forbearance—especially enduring others’ harsh speech without losing composure—is a form of true victory, reflecting inner mastery and dharmic character.
Śukra (Devayānī’s father and preceptor) counsels Devayānī, presenting his own uprightness and urging her to adopt endurance and restraint as the proper response to provocation and insult.