Next Verse

Shloka 1

Īśvara-gītā: Vibhūtis of the Supreme Lord and the Paśu–Paśupati Doctrine of Bondage and Release

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे (ईश्वरगीतासु) षष्ठो ऽध्यायः ईश्वर उवाच शृणुध्वमृषयः सर्वे प्रभावं परमेष्ठिनः / यं ज्ञात्वा पुरुषो मुक्तो न संसारे पतेत् पुनः

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge (īśvaragītāsu) ṣaṣṭho 'dhyāyaḥ īśvara uvāca śṛṇudhvamṛṣayaḥ sarve prabhāvaṃ parameṣṭhinaḥ / yaṃ jñātvā puruṣo mukto na saṃsāre patet punaḥ

So heißt es im Śrī Kūrma-Purāṇa, in der Sammlung von sechstausend Ślokas, im späteren Teil—innerhalb der Īśvara-gītā—(beginnt) das sechste Kapitel. Der Herr sprach: „Hört, ihr alle ṛṣis, die Herrlichkeit Parameṣṭhins. Wer Ihn erkennt, wird befreit und fällt nicht wieder in den Samsara.“

इतिthus
इति:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-अव्यय (quotative/colophon marker)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक) + कूर्म (प्रातिपदिक) + पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन; समास: श्री- (उपपद/उपसर्गवत्) + कूर्मपुराण (षष्ठी/कर्मधारय-प्राय)
षट्साहस्त्र्याम्in the Ṣaṭsāhastrī (six-thousand collection)
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootषट् (संख्या-प्रातिपदिक) + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन; द्विगु-समास: षट्-साहस्त्री (six-thousand [verses] collection)
संहितायाम्in the Saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन
उपरिविभागेin the upper section
उपरिविभागे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootउपरि (अव्यय/प्रातिपदिकवत्) + विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन; तत्पुरुष: उपरि-भागे/उपरि-विभागे (in the upper section)
ईश्वरगीतासुin the Īśvara-gītās
ईश्वरगीतासु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootईश्वर (प्रातिपदिक) + गीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), बहुवचन; तत्पुरुष: ईश्वरस्य गीताः
षष्ठःsixth
षष्ठः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootषष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रमवाचक विशेषणम् (अध्यायः)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ईश्वरःĪśvara
ईश्वरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
शृणुध्वम्listen
शृणुध्वम्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थ/Imperative), आत्मनेपद, मध्यमपुरुष, बहुवचन
ऋषयःsages
ऋषयः:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (सम्बोधनार्थे प्रथमा), बहुवचन; संबोधन-प्राय ‘O sages’
सर्वेall
सर्वे:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (ऋषयः)
प्रभावम्power/majesty
प्रभावम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootप्रभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
परमेष्ठिनःof the Supreme Lord (Parameṣṭhin)
परमेष्ठिनः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपरमेष्ठिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (सम्बन्ध), एकवचन
यम्whom
यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; relative pronoun ‘whom/which’
ज्ञात्वाhaving known
ज्ञात्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (Gerund/Absolutive)
पुरुषःa man/person
पुरुषः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपुरुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन
मुक्तःliberated
मुक्तः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमुक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक; मुच् धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्यय (PPP) विशेषणम् (पुरुषः) ‘freed/liberated’
not
:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात (negation)
संसारेin saṃsāra
संसारे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंसार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन
पतेत्would fall
पतेत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootपत् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
पुनःagain
पुनः:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb) ‘again’

Īśvara (as taught in the Īśvara-gītā; traditionally voiced by Lord Kūrma as the Supreme Teacher)

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

Ī
Īśvara
P
Parameṣṭhin
Ṛṣis

FAQs

It presents the Supreme (Parameṣṭhin/Īśvara) as the decisive object of liberating knowledge: realizing Him is sufficient to secure mokṣa and end return to saṃsāra, implying an ultimate reality whose knowledge is transformative rather than merely informational.

The verse foregrounds jñāna (spiritual realization) as the liberating means; within the Īśvara-gītā’s broader frame, this aligns with Pāśupata-oriented discipline where devotion and yogic restraint culminate in direct knowledge of Īśvara that prevents relapse into worldly bondage.

By naming the liberating absolute as Īśvara/Parameṣṭhin within the Kurma Purana’s Īśvara-gītā, it supports the text’s synthetic theology: the Supreme Lord taught by Kūrma (a Viṣṇu form) is also Īśvara in Shaiva idiom, emphasizing one liberating divinity beyond sectarian division.