Shloka 1

Yama-mārga (Adhvan) and the Courts of Yama: Vaivasvatī and Chitragupta

जन्तूत्पत्तितद्गधात्वादिविभागभुवनादिविभागवर्णनं नाम द्वात्रिंशो ऽध्यायः गरुड उवाच / उत्पत्तिलक्षणं जन्तोः कथितं मयि पुत्त्रके / यमलोकः कियन्मात्रस्त्रैलोक्ये सचराचरे / विस्तरं तस्य मे ब्रूहि अध्वा चैव कियान् स्मृतः

jantūtpattitadgadhātvādivibhāgabhuvanādivibhāgavarṇanaṃ nāma dvātriṃśo 'dhyāyaḥ garuḍa uvāca / utpattilakṣaṇaṃ jantoḥ kathitaṃ mayi puttrake / yamalokaḥ kiyanmātrastrailokye sacarācare / vistaraṃ tasya me brūhi adhvā caiva kiyān smṛtaḥ

Garuḍa sprach: «O Sohn, du hast mir die Merkmale des Entstehens der Wesen dargelegt. Sage mir nun: Wie weit ist in den drei Welten, mit allem Bewegten und Unbewegten, das Reich Yamas (Yamaloka) ausgedehnt? Erkläre mir seine Weite im Einzelnen; und wie lang gilt der ‘adhvan’, der Weg, nach der Überlieferung?»

जन्तु-उत्पत्ति-तद्ग-धातु-आदि-विभाग-भुवन-आदि-विभाग-वर्णनम्the description of divisions such as the origin of beings, etc.
जन्तु-उत्पत्ति-तद्ग-धातु-आदि-विभाग-भुवन-आदि-विभाग-वर्णनम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootजन्तु+उत्पत्ति+तद्ग+धातु+आदि+विभाग+भुवन+आदि+विभाग+वर्णन (प्रातिपदिक-समूह)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषसमासः (विभागस्य वर्णनम् इत्यादि) — अध्यायनामरूपेण
नामnamed
नाम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formअव्यय; नामार्थक-निपातः (as called/namely)
द्वात्रिंशःthirty-second
द्वात्रिंशः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वात्रिंश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; द्विगु-समासजन्य संख्यावाचक विशेषणम् (32nd)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
गरुडःGaruḍa
गरुडः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootगरुड (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
उत्पत्ति-लक्षणम्the mark/characteristic of origin
उत्पत्ति-लक्षणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootउत्पत्ति+लक्षण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; अत्र द्वितीया (object) — ‘the characteristic of origin’
जन्तोःof the being
जन्तोः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootजन्तु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
कथितम्has been told
कथितम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकथ् (धातु) क्त-प्रत्ययान्त (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि (past passive participle) — ‘has been told’
मयिto me / in my presence
मयि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; ‘in/unto me’ (context: to me)
पुत्त्रकेO dear son
पुत्त्रके:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootपुत्रक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; स्नेहार्थक-तद्धित (diminutive/endearing)
यमलोकःYama’s world
यमलोकः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयम+लोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (यमस्य लोकः)
कियत्how much, how great
कियत्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकियत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; प्रश्नार्थक विशेषणम्
मात्रःin measure/extent
मात्रः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमात्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; परिमाणवाचक विशेषणम्
त्रैलोक्येin the three worlds
त्रैलोक्ये:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootत्रि+लोक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; द्विगु-समासः (त्रयाणां लोकानां समाहारः)
स-चर-अचरेwith the moving and the unmoving
स-चर-अचरे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootस+चर+अचर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; द्वन्द्वः (चर + अचर) ‘moving and unmoving’ with सह- (together with)
विस्तरम्detail, extent
विस्तरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविस्तर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तस्यof that
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन
मेto me
मे:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी/षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; अत्र चतुर्थी (Dative)
ब्रूहिtell
ब्रूहि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), परस्मैपद, मध्यमपुरुष, एकवचन
अध्वाpath, course
अध्वा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्वन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction)
एवindeed, just
एव:
Avadharana (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक (emphatic particle)
कियान्how great
कियान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकियत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; प्रश्नार्थक विशेषणम्
स्मृतःis stated, is remembered
स्मृतः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्मृ (धातु) क्त-प्रत्ययान्त (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि — ‘is said/remembered’

Garuḍa (Vinātā-putra)

Afterlife Stage: Yamaloka Journey

Concept: Inquiry into the extent of Yama’s realm and the length/nature of the post-mortem path within the three worlds.

Vedantic Theme: Cosmography as pedagogical device: knowledge of saṃsāra’s structure and post-death process to generate vairāgya and dharma-buddhi.

Application: Use contemplation of death-journey and cosmic order to prioritize ethical living, remembrance of the divine, and preparation for a good death.

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: bhayanaka

Type: realm/region

Related Themes: Garuda Purana Pretakalpa: chapters describing the soul’s journey, messengers of Yama, measurements of the path, and descriptions of Yamaloka (immediate contextual continuation)

G
Garuḍa
Y
Yama
T
Trailokya (three worlds)

FAQs

This verse frames the inquiry that leads to a detailed mapping of Yama’s realm and the post-death route, helping practitioners understand the Purana’s afterlife cosmology and the consequences tied to karma.

It introduces the technical idea of the ‘adhvan’—the measured journey taken after death—by asking its length and relation to the three worlds, setting up an explanation of the soul’s travel toward Yama’s domain.

Reflect on accountability: actions (karma) have structured outcomes; living ethically and performing appropriate śrāddha/ancestral duties is encouraged in the Garuda Purana’s worldview.