Previous Verse
Next Verse

Shloka 13

Ṛṣabhadeva’s Indifference to Siddhis, Vigilance Toward the Mind, and the Kali-yuga Rise of Anti-Vedic धर्म

तस्यानुगुणान् श्लोकान् गायन्ति— अहो भुव: सप्तसमुद्रवत्या द्वीपेषु वर्षेष्वधिपुण्यमेतत् । गायन्ति यत्रत्यजना मुरारे: कर्माणि भद्राण्यवतारवन्ति ॥ १३ ॥

tasyānuguṇān ślokān gāyanti — aho bhuvaḥ sapta-samudravatyā dvīpeṣu varṣeṣv adhipuṇyam etat gāyanti yatratya-janā murāreḥ karmāṇi bhadrāṇy avatāravanti

Gelehrte singen passende Verse: „O! Auf dieser Erde mit sieben Meeren ist unter Inseln und Ländern Bhārata-varṣa am heiligsten. Hier pflegen die Menschen die glückverheißenden Taten Murāris in Seinen Inkarnationen wie Ṛṣabhadeva zu verherrlichen, zum Wohl der Menschheit.“

तस्यof him
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी (6th) एकवचनम्; सर्वनाम
अनुगुणान्appropriate/suitable
अनुगुणान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअनुगुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया (2nd) बहुवचनम्; विशेषणम् (qualifying ‘श्लोकान्’)
श्लोकान्verses
श्लोकान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootश्लोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया (2nd) बहुवचनम्
गायन्तिthey sing
गायन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगै (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः (3rd) बहुवचनम्
अहोoh!
अहो:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootअहो (अव्यय)
Formविस्मयार्थक-निपात (exclamation)
भुवःof the earth/world
भुवः:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootभुवस्/भू (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे षष्ठी (6th) एकवचनम् (Vedic/epic form for ‘भुवः’ = ‘भुवः/भुवनस्य’); सम्बन्ध
सप्त-समुद्र-वत्याwith (its) seven oceans
सप्त-समुद्र-वत्या:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootसप्त + समुद्र + वत् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे तृतीया (3rd) एकवचनम्; द्विगु-समासः (सप्त समुद्राः यस्याः सा) ‘having seven oceans’
द्वीपेषुin the islands/continents
द्वीपेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootद्वीप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सप्तमी (7th) बहुवचनम्
वर्षेषुin the regions (varṣas)
वर्षेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवर्ष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी (7th) बहुवचनम्
अधि-पुण्यम्supremely meritorious
अधि-पुण्यम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअधि (उपसर्ग/अव्यय) + पुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd) एकवचनम्; अव्ययीभाव-समासः (अधि + पुण्य) = ‘exceedingly meritorious’
एतत्this
एतत्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा (1st) एकवचनम्; सर्वनाम
गायन्तिthey sing
गायन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगै (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः (3rd) बहुवचनम्
यत्रत्य-जनाःthe people there
यत्रत्य-जनाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयत्रत्य + जन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा (1st) बहुवचनम्; कर्मधारयः (यत्रत्याः जनाः = ‘people of that place’)
मुरारेःof Murāri (Krishna)
मुरारेः:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootमुरारि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी (6th) एकवचनम्
कर्माणिdeeds
कर्माणि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया (2nd) बहुवचनम्
भद्राणिauspicious
भद्राणि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभद्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया (2nd) बहुवचनम्; विशेषणम् (qualifying ‘कर्माणि’)
अवतारवन्तिhaving (many) incarnations / incarnational
अवतारवन्ति:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअवतारवत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया (2nd) बहुवचनम्; विशेषणम् (qualifying ‘कर्माणि’); ‘-वत्’ = possessing

Śrī Caitanya Mahāprabhu said:

Ṛṣabhadeva
M
Murāri (Śrī Hari/Kṛṣṇa)

FAQs

This verse says the earth is especially meritorious because people can sing and hear the auspicious avatāra-deeds of Murāri (the Lord), which sanctifies the world.

While describing Ṛṣabhadeva’s exalted nature, Śukadeva highlights the broader Bhāgavata principle: true piety culminates in glorifying the Supreme Lord’s avatāra-līlās, of which Ṛṣabhadeva is an incarnation.

Regularly sing or listen to the Lord’s names and avatāra-pastimes; this bhakti practice purifies the mind and turns daily life into a spiritually auspicious environment.