Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Navama Skandha, Shloka 19

Paraśurāma, Kārtavīryārjuna, and the Kāmadhenu Offense

with Lunar-line Genealogy to Gādhi and Jamadagni

श्रीबादरायणिरुवाच हैहयानामधिपतिरर्जुन: क्षत्रियर्षभ: । दत्तं नारायणांशांशमाराध्य परिकर्मभि: ॥ १७ ॥ बाहून् दशशतं लेभे दुर्धर्षत्वमरातिषु । अव्याहतेन्द्रियौज:श्रीतेजोवीर्ययशोबलम् ॥ १८ ॥ योगेश्वरत्वमैश्वर्यं गुणा यत्राणिमादय: । चचाराव्याहतगतिर्लोकेषु पवनो यथा ॥ १९ ॥

śrī-bādarāyaṇir uvāca haihayānām adhipatir arjunaḥ kṣatriyarṣabhaḥ dattaṁ nārāyaṇāṁśāṁśam ārādhya parikarmabhiḥ

Er erlangte Yogaherrschaft und Herrlichkeit, mit Eigenschaften wie aṇimā und anderen; so vollendet zog er ohne Widerstand durch alle Welten, gleich dem Wind.

योग-ईश्वरत्वम्mastery of yoga
योग-ईश्वरत्वम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootयोग + ईश्वरत्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (योगानाम् ईश्वरत्वम् = lordship over yoga)
ऐश्वर्यम्sovereignty/opulence
ऐश्वर्यम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootऐश्वर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
गुणाःqualities/powers
गुणाः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootगुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
यत्रwhere/in whom
यत्र:
Adhikarana (अधिकरण/relative locus)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय; सम्बन्ध/स्थानवाचक (relative adverb: where/in whom)
अणिमा-आदयः(powers) beginning with aṇimā
अणिमा-आदयः:
Karta (कर्ता/Subject; apposition to गुणाः)
TypeNoun
Rootअणिमा + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समासः—तत्पुरुषः (अणिमा आदिः येषां ते = beginning with aṇimā)
चचारmoved/wandered
चचार:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootचर् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
अव्याहत-गतिःwhose movement was unobstructed
अव्याहत-गतिः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier of implied subject अर्जुनः)
TypeAdjective
Rootअव्याहत + गति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (अव्याहता गतिः यस्य) used adjectivally
लोकेषुin the worlds
लोकेषु:
Adhikarana (अधिकरण/Locative)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन
पवनःthe wind
पवनः:
Upamana (उपमान/Standard of comparison)
TypeNoun
Rootपवन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
यथाlike/as
यथा:
Upamana-dyotaka (उपमान-द्योतक/marker of simile)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानवाचक (comparative particle: like/as)
K
Kartavīrya Arjuna
D
Dattātreya
N
Nārāyaṇa

FAQs

This verse says Kartavīrya Arjuna gained extraordinary opulence—many arms, invincibility, and yogic perfections like aṇimā—by worshiping Lord Dattātreya, an expansion of Nārāyaṇa.

Śukadeva emphasizes Arjuna’s avyāhata-gati (unobstructed movement): through yogeśvara-like power and siddhis he could travel freely across worlds, swift and unhindered like air.

The verse highlights that disciplined worship and service (parikarma) can cultivate inner strength, clarity, and capability—encouraging sincere sādhana rather than chasing power for its own sake.