Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Dvadasha Skandha, Shloka 17

Parīkṣit’s Final Absorption, Takṣaka’s Bite, Janamejaya’s Snake Sacrifice, and the Vedic Sound-Lineage

सर्पसत्रे समिद्धाग्नौ दह्यमानान् महोरगान् । द‍ृष्ट्वेन्द्रं भयसंविग्नस्तक्षक: शरणं ययौ ॥ १७ ॥

sarpa-satre samiddhāgnau dahyamānān mahoragān dṛṣṭvendraṁ bhaya-saṁvignas takṣakaḥ śaraṇaṁ yayau

Als Takṣaka sah, wie selbst die mächtigen Schlangen im lodernden Feuer des Schlangenopfers verbrannten, wurde er von Furcht ergriffen und suchte bei Indra Zuflucht.

सर्पसत्रेin the serpent-sacrifice
सर्पसत्रे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसर्प + सत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (सर्पाणां सत्रे)
समिद्धाग्नौin the kindled fire
समिद्धाग्नौ:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसमिद्ध + अग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः—कर्मधारयः (समिद्धः अग्निः यस्मिन्)
दह्यमानान्being burned
दह्यमानान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदह् (धातु) → दह्यमान (शानच्-प्रत्यय, कर्मणि वर्तमान कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; शानच्-प्रत्ययान्त वर्तमानकालिक कर्मणि कृदन्त (being burnt)
महोरगान्great serpents
महोरगान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमहा + उरग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; समासः—कर्मधारयः (महान्तः उरगाः)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय-भावकृदन्त (Gerund/Absolutive)
इन्द्रम्Indra
इन्द्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootइन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
भयसंविग्नःagitated with fear
भयसंविग्नः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभय + संविग्न (सम्+विज् धातु, क्त-प्रत्यय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; समासः—तत्पुरुषः (भयेन संविग्नः)
तक्षकःTakṣaka
तक्षकः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतक्षक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
शरणम्refuge
शरणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
ययौwent
ययौ:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
T
Takṣaka
I
Indra

FAQs

It describes Takṣaka becoming terrified as the sacrifice-fire burned the great serpents, and then seeking shelter by going to Indra.

Because the sarpa-satra was destroying the serpents, Takṣaka, overwhelmed by fear, looked to Indra as a powerful protector and ran to him for refuge.

Fear often drives one to seek immediate protection from worldly power; the Bhagavatam’s broader lesson is to cultivate higher refuge—steady dependence on dharma and devotion—rather than panic-driven shelter.