Previous Verse
Next Verse

Shloka 4

Kṛṣṇa Enters Mathurā: City Splendor, Devotees’ Reception, and the Washerman’s Fate

श्रीअक्रूर उवाच अद्भ‍ुतानीह यावन्ति भूमौ वियति वा जले । त्वयि विश्वात्मके तानि किं मेऽद‍ृष्टं विपश्यत: ॥ ४ ॥

śrī-akrūra uvāca adbhutānīha yāvanti bhūmau viyati vā jale tvayi viśvātmake tāni kiṁ me ’dṛṣṭaṁ vipaśyataḥ

Śrī Akrūra sprach: Alle Wunder, die es auf Erden, im Himmel oder im Wasser gibt, sind in Dir, der Weltenseele, enthalten. Da Du alles umfassst—was hätte ich, während ich Dich schaue, nicht gesehen?

श्री-अक्रूरःŚrī Akrūra
श्री-अक्रूरः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootअक्रूर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन; ‘श्री’ उपपद-विशेषण (honorific)
उवाचsaid
उवाच:
क्रिया (Kriyā/Verb)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
अद्भुतानिwonders
अद्भुतानि:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootअद्भुत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति (1st/2nd Nom./Acc.), बहुवचन
इहhere
इह:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Locative sense)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण (adverb of place)
यावन्तिas many as
यावन्ति:
विशेषण (Viśeṣaṇa/Qualifier)
TypeAdjective
Rootयावत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), बहुवचन; परिमाणवाचक विशेषण
भूमौon the earth
भूमौ:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
वियतिin the sky
वियति:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootवियत् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
वाor
वा:
समुच्चय/विकल्प (Connector)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक निपात (disjunctive particle ‘or’)
जलेin water
जले:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootजल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
त्वयिin you
त्वयि:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तम-पुरुष-सर्वनाम, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
विश्व-आत्मके(in you) who are the soul of the universe
विश्व-आत्मके:
विशेषण (Viśeṣaṇa/Qualifier)
TypeAdjective
Rootविश्व (प्रातिपदिक) + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन; ‘विश्वस्य आत्मा’ इति षष्ठी-तत्पुरुष, संबोधनार्थे न; ‘त्वयि’ इत्यस्य विशेषण
तानिthose (wonders)
तानि:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), बहुवचन; ‘अद्भुतानि’ इत्यस्य अन्वय
किम्what?
किम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; प्रश्नार्थक
मेfor me / of me
मे:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तम-पुरुष-सर्वनाम, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), एकवचन
अदृष्टम्unseen (thing)
अदृष्टम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootदृश् (धातु) + नञ्-प्रत्यय (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle) ‘अ-दृष्ट’; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन
विपश्यतःof me who is observing
विपश्यतः:
कर्तृ-सम्बन्ध (Agent-related genitive)
TypeVerb
Rootवि + पश्य् (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्त (शतृ/Present active participle), पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), एकवचन; ‘मे’ इत्यस्य विशेषण—‘मे विपश्यतः’ = ‘while I am seeing’
A
Akrura

FAQs

This verse states that all wonders in earth, sky, and water are contained within Krishna, who is addressed as Viśvātman/Viśvātmake—the Soul and inner essence of the entire universe.

Akrura recognizes Krishna as the source and container of all marvels; therefore, seeing Krishna is seeing the root reality behind everything that could be considered astonishing.

It trains the mind to shift from constant novelty-seeking to gratitude and reverence—seeing everyday events and nature as meaningful when connected to the Divine.