Previous Verse
Next Verse

Shloka 20

Kṛṣṇa Enters Mathurā: City Splendor, Devotees’ Reception, and the Washerman’s Fate

ददर्श तां स्फाटिकतुङ्गगोपुर- द्वारां बृहद्धेमकपाटतोरणाम् । ताम्रारकोष्ठां परिखादुरासदा- मुद्यानरम्योपवनोपशोभिताम् ॥ २० ॥ सौवर्णश‍ृङ्गाटकहर्म्यनिष्कुटै: श्रेणीसभाभिर्भवनैरुपस्कृताम् । वैदूर्यवज्रामलनीलविद्रुमै- र्मुक्ताहरिद्भ‍िर्वलभीषु वेदिषु ॥ २१ ॥ जुष्टेषु जालामुखरन्ध्रकुट्टिमे- ष्वाविष्टपारावतबर्हिनादिताम् । संसिक्तरथ्यापणमार्गचत्वरां प्रकीर्णमाल्याङ्कुरलाजतण्डुलाम् ॥ २२ ॥ आपूर्णकुम्भैर्दधिचन्दनोक्षितै: प्रसूनदीपावलिभि: सपल्लवै: । सवृन्दरम्भाक्रमुकै: सकेतुभि: स्वलङ्कृतद्वारगृहां सपट्टिकै: ॥ २३ ॥

dadarśa tāṁ sphāṭika-tuṇga-gopura- dvārāṁ bṛhad-dhema-kapāṭa-toraṇām tāmrāra-koṣṭhāṁ parikhā-durāsadām udyāna-ramyopavanopaśobhitām

Der Herr erblickte Mathurā: hohe Tore und Hauseingänge wie aus Kristall, gewaltige Bögen und Haupttüren aus Gold, Speicher und Lager aus Kupfer und Messing, uneinnehmbare Gräben sowie liebliche Gärten und Parks, die die Stadt schmückten.

ददर्शsaw
ददर्श:
क्रिया (Predicate/आख्यात)
TypeVerb
Root√दृश् (दृश्)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
ताम्that (city)
ताम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; सर्वनाम
स्फाटिक-तुङ्ग-गोपुर-द्वाराम्having crystal, lofty gateway-doors
स्फाटिक-तुङ्ग-गोपुर-द्वाराम्:
कर्म-विशेषण (Adjectival to object/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्फाटिक (प्रातिपदिक) + तुङ्ग (प्रातिपदिक) + गोपुर (प्रातिपदिक) + द्वार (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन; समासबहुलं विशेषणम्—‘स्फाटिकेन (crystal) तुङ्गं (lofty) गोपुरं (gateway-tower) यस्याः सा’ इत्यर्थे द्वार-विशेषणम्
बृहत्-हेम-कपाट-तोरणाम्with large golden doors and archways
बृहत्-हेम-कपाट-तोरणाम्:
कर्म-विशेषण (Adjectival to object/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootबृहत् (प्रातिपदिक) + हेम (प्रातिपदिक) + कपाट (प्रातिपदिक) + तोरण (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन; ‘बृहद् हेमकपाटं तोरणं च यस्याः’—द्वार/पुरी-विशेषणम्
ताम्र-अर-कोष्ठाम्with copper-barred storehouses/chambers
ताम्र-अर-कोष्ठाम्:
कर्म-विशेषण (Adjectival to object/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootताम्र (प्रातिपदिक) + अर (प्रातिपदिक) + कोष्ठ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन; ‘ताम्र-अरैः (copper spokes/bars) युक्ता कोष्ठा/कोष्ठकाः यस्याः’—पुरी-विशेषणम्
परिखा-दुरासदाम्hard to approach because of moats
परिखा-दुरासदाम्:
कर्म-विशेषण (Adjectival to object/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरिखा (प्रातिपदिक) + दुरासद (प्रातिपदिक/कृदन्त-निष्पन्न)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन; ‘परिखया (moat) दुरासदा’—दुर्गम/अप्राप्या (hard to approach)
उद्यान-रम्य-उपवन-उपशोभिताम्adorned with gardens and lovely groves
उद्यान-रम्य-उपवन-उपशोभिताम्:
कर्म-विशेषण (Adjectival to object/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootउद्यान (प्रातिपदिक) + रम्य (प्रातिपदिक) + उपवन (प्रातिपदिक) + उपशोभित (कृदन्त; उप + √शुभ् (शुभ्) + क्त)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण: ‘उद्यानैः रम्यैः उपवनैः च उपशोभिता’ (adorned)

Śrīla Viśvanātha Cakravartī Ṭhākura gives this description of the elaborately decorated pots: “On either side of each doorway, above the scattered rice, is a pot. Encircling each pot are flower petals, on its neck are ribbons and in its mouth are leaves of mango and other trees. Above each pot, on a gold plate, are rows of lamps. A trunk of a banana tree stands on either side of each pot, and a betel-nut tree trunk stands in front and also behind. Flags lean against the pots.”