Shloka 5

नूनं त्वं विधिना सुभ्रू: प्रेषितासि शरीरिणाम् । सर्वेन्द्रियमन:प्रीतिं विधातुं सघृणेन किम् ॥ ५ ॥

nūnaṁ tvaṁ vidhinā subhrūḥ preṣitāsi śarīriṇām sarvendriya-manaḥ-prītiṁ vidhātuṁ saghṛṇena kim

O Mädchen mit schönen Brauen, gewiss hat die Vorsehung dich aus grundloser Barmherzigkeit gesandt, um die Sinne und den Geist aller verkörperten Wesen zu erfreuen. Ist es nicht so?

नूनम्surely
नूनम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनूनम् (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक-अव्यय (certainly)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
विधिनाby destiny / by Brahmā
विधिना:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootविधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; ‘by fate/ordinance (Brahmā)’
सुभ्रूःO fair-browed lady
सुभ्रूः:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसुभ्रू (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन
प्रेषिताsent
प्रेषिता:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-इष् (धातु)
Formक्त (Past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; predicate with असि
असिare
असि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्, मध्यमपुरुष, एकवचन
शरीरिणाम्of embodied beings
शरीरिणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootशरीरिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचन
सर्व-इन्द्रिय-मनः-प्रीतिम्pleasure of all senses and the mind
सर्व-इन्द्रिय-मनः-प्रीतिम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + इन्द्रिय (प्रातिपदिक) + मनस् (प्रातिपदिक) + प्रीति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; तत्पुरुषः—सर्वेषाम् इन्द्रियाणाम् मनसश्च प्रीतिः (pleasure of all senses and mind)
विधातुम्to bestow / to create
विधातुम्:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeVerb
Rootधा (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्यय (Infinitive/तुमन्त), ‘to arrange/produce’
स-घृणेनby the compassionate one
स-घृणेन:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootस (अव्यय-उपसर्ग/सह) + घृण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; तत्पुरुषः—घृणया सह (with compassion/merciful)
किम्why / for what purpose
किम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभूतं किम्; प्रश्नार्थक-निपात (why?/what for?)
M
Mohinī-mūrti
V
Viṣṇu
D
Daityas (Asuras)

FAQs

This verse shows how the Lord’s Mohinī form captivates the senses and mind of embodied beings, illustrating how divine māyā can bewilder those driven by desire.

After Mohinī appeared to distribute the nectar, the demons—enchanted by her beauty—praised her as destiny’s arrangement, yet doubted her ability to “do what they wanted” because she seemed compassionate.

Sense-attraction can override judgment; this verse encourages vigilance and devotion-centered discernment rather than being led by fascination and desire.