Previous Verse
Next Verse

Shloka 28

Raivata and Cākṣuṣa Manvantaras; Brahmā’s Prayers at Śvetadvīpa

Prelude to Samudra-manthana

अजस्य चक्रं त्वजयेर्यमाणं मनोमयं पञ्चदशारमाशु । त्रिनाभि विद्युच्चलमष्टनेमि यदक्षमाहुस्तमृतं प्रपद्ये ॥ २८ ॥

ajasya cakraṁ tv ajayeryamāṇaṁ manomayaṁ pañcadaśāram āśu tri-nābhi vidyuc-calam aṣṭa-nemi yad-akṣam āhus tam ṛtaṁ prapadye

Im Kreislauf materieller Tätigkeiten gleicht dieser Körper dem Rad eines geistigen Wagens: die zehn Sinne und die fünf Lebenslüfte sind seine fünfzehn Speichen; die drei Guṇas sind die Nabe; die acht Naturbestandteile bilden den Reifen; und die äußere Māyā treibt es wie elektrische Kraft rasch umher. Seine Achse ist der Paramātmā, Ajita, die höchste Wahrheit; Ihm, dem Unsterblichen, ergeben wir uns.

अजस्यof the unborn (Lord)
अजस्य:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), एकवचन
चक्रम्wheel
चक्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootचक्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
तुand/but
तु:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formसमुच्चय/विरोधार्थक-अव्यय (particle)
अजयाby Māyā (Prakṛti)
अजया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअजया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (3rd/Instrumental), एकवचन; ‘अजा’ = माया/प्रकृति (by Māyā)
ईर्यमाणम्being driven/set in motion
ईर्यमाणम्:
Karma (कर्म)
TypeVerb
Rootईर् (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्त (शानच्/यमान-प्रत्यय; Present passive participle sense), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘चक्रम्’ इति विशेषण—being set in motion
मनो-मयम्made of mind
मनो-मयम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootमनस् + मय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष-समास (मनसा मयम्/मनःमयम् = consisting of mind)
पञ्चदश-अरम्having fifteen spokes
पञ्चदश-अरम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपञ्चदश + अर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; द्विगु-समास (पञ्चदश अराः यस्य = having fifteen spokes)
आशुswiftly
आशु:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootआशु (अव्यय)
Formशीघ्रार्थक-अव्यय (adverb)
त्रि-नाभिthree-hubbed
त्रि-नाभि:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootत्रि + नाभि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; द्विगु-समास (त्रीणि नाभयः यस्य = having three hubs)
विद्युत्-चलम्lightning-swift
विद्युत्-चलम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootविद्युत् + चल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्मधारय-समास (विद्युत् इव चलम् = moving like lightning)
अष्ट-नेमिeight-rimmed
अष्ट-नेमि:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअष्ट + नेमि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; द्विगु-समास (अष्ट नेमयः यस्य = having eight rims/felloes)
यत्which
यत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्ध-सर्वनाम (relative pronoun)
अक्षम्axle
अक्षम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअक्ष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आहुःthey say
आहुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअह्/ब्रू (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
तम्that (Him)
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
ऋतम्the true/orderly (ṛta)
ऋतम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootऋत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘तम्’ इति विशेषण
प्रपद्येI take refuge in
प्रपद्ये:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-पद् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), उत्तम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद

The cycle of repeated birth and death is figuratively described herein. As stated in Bhagavad-gītā (7.5) :

V
Vishnu
D
Devas

FAQs

This verse describes time as a swift, lightning-like wheel that turns all beings, yet it ultimately rests upon and is governed by the Supreme Truth (Vishnu), the imperishable center.

Facing crisis and seeking divine protection, the Devas glorify Vishnu as the ultimate controller of time and the mind, taking refuge in Him as the only stable foundation amid cosmic change.

When life feels driven by anxiety and constant change, this shloka teaches grounding oneself in steady devotion—remembering the Lord as the unchanging center rather than being swept away by mental turbulence.