HomeVamana PuranaAdh. 18Shloka 64
Previous Verse
Next Verse

Vamana Purana — Akhanda Ekadashi Vrata, Shloka 64

Akhaṇḍa-Ekādaśī Vrata and the Vaiṣṇava Protective Hymn; Prelude to the Kātyāyanī–Mahiṣāsura Narrative

तेनापि दैत्यस्तीक्ष्णाभ्यां शृङ्गाभ्यां हृदि ताडितः निर्भिन्नहृदयो भूमौ निपपात ममार च / 18.63 मृते भर्तरि सा श्यामा यक्षाणां शरणं गता रक्षिता गुह्यकैः साध्वी निवार्य महिषं ततः

tenāpi daityastīkṣṇābhyāṃ śṛṅgābhyāṃ hṛdi tāḍitaḥ nirbhinnahṛdayo bhūmau nipapāta mamāra ca / 18.63 mṛte bhartari sā śyāmā yakṣāṇāṃ śaraṇaṃ gatā rakṣitā guhyakaiḥ sādhvī nivārya mahiṣaṃ tataḥ

সেই মহিষ তার দুই ধারালো শিং দিয়ে দৈত্যের বুকে আঘাত করল; হৃদয় বিদীর্ণ হয়ে সে মাটিতে পড়ে মারা গেল। স্বামী মারা গেলে শ্যামা যক্ষদের শরণ নিল; সাধ্বীকে গুহ্যকরা রক্ষা করল এবং পরে মহিষকে নিবৃত্ত করল।

तेनby him/with that
तेन:
करण (Karaṇa/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/instrumental), एकवचन
अपिalso
अपि:
सम्बन्ध (particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय, निपात (particle), ‘also/even’
दैत्यःthe Daitya
दैत्यः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/nominative), एकवचन
तीक्ष्णाभ्याम्sharp
तीक्ष्णाभ्याम्:
विशेषण (to Karaṇa)
TypeAdjective
Rootतीक्ष्ण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/instrumental), द्विवचन; विशेषण शृङ्गाभ्याम् प्रति
शृङ्गाभ्याम्with (two) horns
शृङ्गाभ्याम्:
करण (Karaṇa/करण)
TypeNoun
Rootशृङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/instrumental), द्विवचन
हृदिin the heart
हृदि:
अधिकरण (Adhikaraṇa/अधिकरण)
TypeNoun
Rootहृद् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/locative), एकवचन
ताडितःstruck
ताडितः:
कर्ता-विशेषण (patient as subject)
TypeVerb
Rootताड् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/nominative), एकवचन; दैत्यः इति कर्तरि विशेषण; कर्मणि प्रयोगभाव
निर्भिन्नहृदयःwith a pierced/split heart
निर्भिन्नहृदयः:
विशेषण (to Karta)
TypeAdjective
Rootनिर् + भिन्न + हृदय (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास: निर्भिन्नं हृदयम् यस्य (whose heart is split); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण दैत्यः प्रति
भूमौon the ground
भूमौ:
अधिकरण (Adhikaraṇa/अधिकरण)
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/locative), एकवचन
निपपातfell down
निपपात:
क्रिया (मुख्य क्रिया)
TypeVerb
Rootपत् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
ममारdied
ममार:
क्रिया (मुख्य क्रिया)
TypeVerb
Rootमृ (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
and
:
सम्बन्ध (conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयबोधक (conjunction)
मृतेwhen (he was) dead
मृते:
अधिकरण (सप्तमी-सम्बन्ध; locative absolute)
TypeVerb
Rootमृ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle) ‘dead’; सप्तमी (7th/locative), एकवचन; लोकेटिव्-अब्सोल्यूट (सप्तमी-सम्बन्ध)
भर्तरि(her) husband
भर्तरि:
अधिकरण (locative absolute)
TypeNoun
Rootभर्तृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/locative), एकवचन; मृते इति सह सप्तमी-सम्बन्ध
साshe
सा:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
श्यामाŚyāmā
श्यामा:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootश्यामा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सा इति समानाधिकरण
यक्षाणाम्of the Yakṣas
यक्षाणाम्:
सम्बन्ध (षष्ठी)
TypeNoun
Rootयक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/genitive), बहुवचन
शरणम्refuge
शरणम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootशरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/accusative), एकवचन
गताhaving gone
गता:
कर्ता-विशेषण (agentive/result)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past active/resultative participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सा इति कर्तरि विशेषण
रक्षिताprotected
रक्षिता:
कर्ता-विशेषण (patient as subject)
TypeVerb
Rootरक्ष् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle) ‘protected’; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सा इति कर्तरि विशेषण (patient)
गुह्यकैःby the Guhyakas
गुह्यकैः:
करण/कर्ता (Instrument/Agent in passive)
TypeNoun
Rootगुह्यक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/instrumental), बहुवचन
साध्वीchaste/virtuous woman
साध्वी:
विशेषण (to Karta)
TypeAdjective
Rootसाध्वी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण सा प्रति
निवार्यhaving restrained
निवार्य:
पूर्वकाल (absolutive)
TypeVerb
Rootनि + वॄ (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund), उपसर्ग: नि; अर्थः ‘having restrained/warded off’
महिषम्the buffalo
महिषम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootमहिष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
ततःthen/thereupon
ततः:
सम्बन्ध/काल-देश (adverbial)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय, क्रियाविशेषण (adverb)
Narratorial layer not explicit in the excerpt.
Kubera (implied via Guhyakas, his attendants)
Karmic reversalProtection of the virtuous (sādhvī-rakṣaṇa)Yakṣa/Guhyaka interventionDaitya downfall

{ "primaryRasa": "vira", "secondaryRasa": "karuna", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

FAQs

Adharma rebounds upon the aggressor: the one who initiates violence meets a swift end, while the sādhvī is safeguarded—suggesting that moral integrity attracts protection (human or superhuman).

Carita (exemplary narrative) with didactic intent; it is not primarily sarga/pratisarga but a moralizing episode embedded in the larger Purāṇic frame.

The horns piercing the heart symbolize dharma’s ‘sharp’ corrective force. The Yakṣa/Guhyaka refuge motif encodes the idea of cosmic guardianship: liminal beings (Yakṣas) uphold order by protecting virtue and restraining uncontrolled animal/violent impulses.