Next Verse

Shloka 1

सीतान्वेषणारम्भः

The Search for Sita Begins

दृष्ट्वाश्रमपदं शून्यं रामो दशरथात्मजः।रहितां पर्णशालां च विध्वस्तान्यासनानि च।।।।अदृष्ट्वा तत्र वैदेहीं सन्निरीक्ष्य च सर्वशः।उवाच रामः प्राक्रुश्य प्रगृह्य रुचिरौ भुजौ।।।।

dṛṣṭvāśramapadaṃ śūnyaṃ rāmo daśarathātmajaḥ |

rahitāṃ parṇaśālāṃ ca vidhvastāny āsanāni ca ||

adṛṣṭvā tatra vaidehīṃ sannirīkṣya ca sarvaśaḥ |

uvāca rāmaḥ prākruśya pragṛhya rucirau bhujau ||

দশরথনন্দন রাম আশ্রমভূমি শূন্য, পর্ণকুটির সীতাবিহীন, আর আসনসমূহ বিধ্বস্ত দেখে সর্বত্র খুঁজেও বৈদেহীকে না পেয়ে, সুন্দর বাহু উঁচু করে উচ্চস্বরে আর্তনাদ করে বললেন।

दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
क्रियाविशेषणम् (पूर्वकाले)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) → दृष्ट्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्तम् (absolutive/gerund); पूर्वकालिकक्रिया (prior action)
आश्रमपदंthe hermitage-site
आश्रमपदं:
कर्म (object of दृष्ट्वा)
TypeNoun
Rootआश्रम + पद (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचनम् (accusative singular); षष्ठी-तत्पुरुषः (आश्रमस्य पदम्)
शून्यंempty
शून्यं:
विशेषणम्
TypeAdjective
Rootशून्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचनम्; विशेषणम् (आश्रमपदम्)
रामःRama
रामः:
कर्ता (of उवाच; also agent of gerunds)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचनम् (nominative singular)
दशरथात्मजःson of Daśaratha
दशरथात्मजः:
कर्ता-विशेषणम् / समानाधिकरणम् (रामः)
TypeNoun
Rootदशरथ + आत्मज (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (दशरथस्य आत्मजः)
रहितांdevoid (of)
रहितां:
विशेषणम्
TypeAdjective
Rootरहित (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचनम्; विशेषणम् (पर्णशालाम्)
पर्णशालांleaf-hut
पर्णशालां:
कर्म (object of दृष्ट्वा, understood)
TypeNoun
Rootपर्ण + शाला (प्रातिपदिके)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (पर्णानां शाला)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्ययम् (conjunction)
विध्वस्तानिdestroyed / overturned
विध्वस्तानि:
विशेषणम्
TypeAdjective
Rootवि + ध्वंस् (धातु) → विध्वस्त (क्त-प्रत्यय; भूतकर्मणि) (प्रातिपदिकवत्)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; बहुवचनम्; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्तम्; विशेषणम् (आसनानि)
आसनानिseats
आसनानि:
कर्म (object of दृष्ट्वा, understood)
TypeNoun
Rootआसन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; बहुवचनम्
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्ययम् (conjunction)
अदृष्ट्वाnot having seen
अदृष्ट्वा:
क्रियाविशेषणम् (पूर्वकाले)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) + अ- (निषेध) → अदृष्ट्वा (क्त्वान्त)
Formनिषेधपूर्वक-क्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्तम् (negative absolutive); पूर्वकालिकक्रिया
तत्रthere
तत्र:
अधिकरण (place)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (locative adverb: there)
वैदेहींVaidehī (Sītā)
वैदेहीं:
कर्म (object of अदृष्ट्वा)
TypeNoun
Rootवैदेही (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; एकवचनम्
सन्निरीक्ष्यhaving carefully looked around
सन्निरीक्ष्य:
क्रियाविशेषणम् (पूर्वकाले)
TypeVerb
Rootसम् + नि + ईक्ष् (धातु) → सन्निरीक्ष्य (ल्यप्/क्त्वान्त-समकक्षम्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्तम् (gerund); पूर्वकालिकक्रिया
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्ययम् (conjunction)
सर्वशःeverywhere / in all ways
सर्वशः:
क्रियाविशेषणम्
TypeIndeclinable
Rootसर्वशः (अव्यय)
Formप्रकार/परिमाणवाचक-अव्ययम् (adverb: in every way / everywhere)
उवाचsaid
उवाच:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Rootवच् (धातु) → उवाच (लिट्)
Formलिट्-लकारः (perfect); प्रथमपुरुषः; एकवचनम्; परस्मैपदम्
रामःRama
रामः:
कर्ता (of उवाच)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति; एकवचनम्
प्राक्रुश्यhaving cried out loudly
प्राक्रुश्य:
क्रियाविशेषणम् (पूर्वकाले)
TypeVerb
Rootप्र + क्रुश् (धातु) → प्राक्रुश्य (ल्यप्/क्त्वान्त-समकक्षम्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्तम् (gerund); पूर्वकालिकक्रिया
प्रगृह्यhaving seized / holding
प्रगृह्य:
क्रियाविशेषणम् (पूर्वकाले)
TypeVerb
Rootप्र + ग्रह् (धातु) → प्रगृह्य (ल्यप्/क्त्वान्त-समकक्षम्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्तम् (gerund); पूर्वकालिकक्रिया
रुचिरौlovely
रुचिरौ:
विशेषणम्
TypeAdjective
Rootरुचिर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; द्विवचनम्; विशेषणम् (भुजौ)
भुजौtwo arms
भुजौ:
कर्म (object of प्रगृह्य)
TypeNoun
Rootभुज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति; द्विवचनम्

Rama, son of Dasaratha, saw the empty cottage devoid of Sita. The mats were displaced. He searched everywhere but unable to see Vaidehi lifted his lovely arms and said:

R
Rāma
D
Daśaratha
S
Sītā (Vaidehī)
P
parṇaśālā (leaf-cottage)
Ā
āśrama (hermitage)

FAQs

Dharma is expressed as truthful recognition of reality and immediate responsibility: Rāma investigates carefully (not carelessly), then openly voices the crisis to mobilize action.

Transition into Sarga 61: Rāma confirms Sītā is not present and begins his outcry and lament.

Diligence and sincerity—Rāma searches thoroughly before speaking, showing disciplined response under shock.