अध्याय ९ — दुर्योधनस्य अन्त्यावस्था, विलापः, तथा सौप्तिक-प्रतिवृत्तम्
Duryodhana’s Final Condition, Lamentation, and the Night’s Report
'कुरुश्रेष्ठ! न जाने वह कौन-सा कर्म है, जिससे विवश होकर हम आपके साथ नहीं चल रहे हैं। निश्चय ही इस पृथ्वीपर हमें निरन्तर दुःख भोगना पड़ेगा ।। हीनानां नस्त्वया राजन् कुतः शान्ति: कुतः सुखम् । गत्वैव तु महाराज समेत्य च महारथान्
kuruśreṣṭha! na jāne vā kaunasa karma hai, jisase vivaśa hokara vayaṃ āpake sātha nahīṃ cala rahe haiṃ | niścaya hī asya pṛthivyāṃ asmābhiḥ nirantaraṃ duḥkhaṃ bhoktavyaṃ bhaviṣyati || hīnānāṃ nas tvayā rājan kutaḥ śāntiḥ kutaḥ sukham | gatvaiva tu mahārāja sametya ca mahārathān ||
সঞ্জয় বললেন— হে কুরুশ্রেষ্ঠ! আমি জানি না কোন কর্মের বশে আমরা আপনার সঙ্গে যেতে পারছি না। নিশ্চয়ই এই পৃথিবীতে থেকে আমাদের অবিরাম দুঃখ ভোগ করতে হবে। হে রাজন, আপনাকে হারিয়ে আমাদের শান্তি কোথায়, সুখই বা কোথায়? তবু, মহারাজ, সেখানে গিয়ে আবার মহারথীদের সঙ্গে মিলিত হয়ে…
संजय उवाच