Shloka 52

Kāraṇa-vyākhyā: Cosmic Agents, Rudra-Forms, Sense-Purity, and Ānanda-Tāratamya

दृष्टं मया त्वरिवले भविनाशिशङ्खचक्रादिकैस्त्रिजगतापि च देव पूर्णम् / एतादृशं त्वदुदरं च कथं रमेश द्रक्ष्ये पुनः पुनरहं त्विति संरुरोद

dṛṣṭaṃ mayā tvarivale bhavināśiśaṅkhacakrādikaistrijagatāpi ca deva pūrṇam / etādṛśaṃ tvadudaraṃ ca kathaṃ rameśa drakṣye punaḥ punarahaṃ tviti saṃruroda

হে ত্বরিবল দেব! তোমার মধ্যে আমি ত্রিজগৎকে শঙ্খ-চক্রাদি দিব্য চিহ্নে পরিপূর্ণ দেখেছি। হে রমেশ! তোমার উদরের এমন আশ্চর্য দর্শন আমি বারবার কীভাবে পাব? বলে সে উচ্চস্বরে কাঁদল।

दृष्टम्seen
दृष्टम्:
Karma (कर्म)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formकृदन्त—क्त, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
मयाby me
मया:
Kartr̥-karaṇa (कर्तृकरण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया, एकवचन
त्वरिवलेO swift/impetuous one (uncertain reading)
त्वरिवले:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootत्वरिवल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन; पाठभेद/दुर्लभ-शब्दः (सम्भवतः ‘त्वरित-वल’/‘त्वरिवल’ इति)
भविनाशि-शङ्ख-चक्र-आदिकैःwith the conch, discus, etc., that destroy worldly existence
भविनाशि-शङ्ख-चक्र-आदिकैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootभविनाशिन् (प्रातिपदिक) + शङ्ख (प्रातिपदिक) + चक्र (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; तत्पुरुषः (भविनाशिनः शङ्खचक्रादयः)
त्रि-जगताwith the three worlds
त्रि-जगता:
Karana/Parivāra (करण/परिवार)
TypeNoun
Rootत्रि (प्रातिपदिक) + जगत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; द्विगु-समासः (त्रीणि जगन्ति)
अपिalso
अपि:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय/अप्यर्थ (also/even)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयबोधक
देवO Lord
देव:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
पूर्णम्full; complete
पूर्णम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपूर्ण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा, एकवचन; विशेषणं (दृष्टम्) प्रति
एतादृशम्such
एतादृशम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएतादृश (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणं उदरम् प्रति
त्वत्-उदरम्your belly/abdomen
त्वत्-उदरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootत्वत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + उदर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषः (तव उदरम्)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयबोधक
कथम्how
कथम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formअव्यय, प्रश्नवाचक क्रियाविशेषण
रमेशO Lord of Ramā (Lakṣmī)
रमेश:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootरमेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; तत्पुरुषः (रमायाः ईशः)
द्रक्ष्येshall I see
द्रक्ष्ये:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formलृट्, उत्तमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद
पुनःagain
पुनः:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय, पुनरावृत्तिवाचक
पुनःagain
पुनः:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय, पुनरावृत्तिवाचक
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
त्वyou
त्व:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootत्वम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
इतिthus
इति:
Vākyārtha-marker (इत्यर्थ)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय, उद्धरण/वाक्यसमाप्तिसूचक (quotative)
संरुरोदwept intensely
संरुरोद:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्+√रुद् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद

Garuda (Vinata-putra), speaking to Lord Vishnu (Rameśa)

Concept: Viśvarūpa-darśana: the three worlds and divine insignia are contained in the Lord; such revelation is rare and grace-bestowed, producing irreversible devotion.

Vedantic Theme: Brahman as both material and efficient cause (abhinna-nimittopādāna) and the world as dependent reality within the Supreme.

Application: Contemplate the Lord as the support of all experience; when awe arises, channel it into steady sādhana (japa, pūjā) rather than chasing extraordinary visions.

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: karuna

Type: cosmic interior

Related Themes: Garuda Purana 3.18.51 (lotus-feet in yogins’ hearts); Garuda Purana 3.18.53-54 (chest, Kaustubha, Lakṣmī, tulasī, sandal)

G
Garuda
V
Vishnu
D
Deva
R
Rameśa
L
Lakshmi (Ramā)
S
Shankha
C
Chakra
T
Trijagat (three worlds)

FAQs

This verse emphasizes that the entire threefold universe is contained within the Lord, inspiring bhakti and reminding the devotee that all worlds and powers rest in Viṣṇu alone.

Rather than describing afterlife mechanics, it highlights a higher spiritual aim: direct divine darśana—recognizing the Lord as the ground of all existence—seen here through Garuḍa’s overwhelmed devotion.

Cultivate remembrance of the Lord’s all-pervading presence; approach rituals and daily duties with humility, devotion, and the awareness that worldly distinctions are contained within the One Reality.