Previous Verse
Next Verse

Shloka 75

प्रह्लादचरितम् (हिरण्यकशिपोः स्वर्गापहरणं, प्रह्लादस्य विष्णुभक्तिः, उपदेशः)

बाल्ये क्रीडनकासक्ता यौवने विषयोन्मुखाः अज्ञानयन्त्य् अशक्त्या च वार्द्धकं समुपस्थितम्

bālye krīḍanakāsaktā yauvane viṣayonmukhāḥ ajñānayanty aśaktyā ca vārddhakaṃ samupasthitam

শৈশৱত খেলনা-ধেমালিত আসক্ত; যৌৱনত বিষয়ৰ ফালে ধাৱিত। এইদৰে অজ্ঞানত—আৰু পাছত অক্ষমতাত—বাৰ্ধক্য আহি পৰিছে বুলি তেওঁলোকে নাজানে।

बाल्येin childhood
बाल्ये:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootबाल्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी (7th), एकवचनम्
क्रीडनकासक्ताःattached to toys/playthings
क्रीडनकासक्ताः:
Karta (Qualifier of subject/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्रीडनक + आसक्त (प्रातिपदिक-समूह)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; विशेषणम् (implicit subject 'people'); समासः: क्रीडनके आसक्ताः
यौवनेin youth
यौवने:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootयौवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी (7th), एकवचनम्
विषयोन्मुखाःturned toward sense-objects
विषयोन्मुखाः:
Karta (Qualifier of subject/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootविषय + उन्मुख (प्रातिपदिक-समूह)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; विशेषणम् (implicit subject 'people'); समासः: विषयेषु उन्मुखाः
अज्ञानयन्तिthey ignore/do not notice
अज्ञानयन्ति:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootअज्ञा/ज्ञा (धातु; causative from √ज्ञा)
Formलट् (present), प्रथमपुरुषः (3rd), बहुवचनम्; परस्मैपदम्; णिच्-प्रत्यय (causative) = 'cause not to know/ignore'
अशक्त्याdue to inability
अशक्त्या:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootअशक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, तृतीया (3rd), एकवचनम्
and
:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
वार्द्धकम्old age
वार्द्धकम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवार्द्धक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया (2nd), एकवचनम्
समुपस्थितम्having arrived/present
समुपस्थितम्:
Karma (Qualifier of object/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्-उप-स्था (धातु)
Formभूतकृदन्त (past participle), नपुंसकलिङ्गः, द्वितीया (2nd), एकवचनम्; वार्द्धकम्-विशेषणम्

Sage Parāśara (in instruction to Maitreya)

FAQs

It is presented as Time’s undeniable arrival, often ignored due to play in childhood and sense-pleasure in youth—urging timely awakening and reorientation toward dharma and devotion.

He frames it as a progression: distraction in childhood, outward sense-orientation in youth, and then helplessness in later years—so people remain unaware of life’s decline until it is unavoidable.

By highlighting the tyranny of Kāla over embodied life, the passage implicitly points to seeking refuge in Vishnu—the Supreme Reality beyond decay—as the stable goal amid impermanence.