Previous Verse
Next Verse

Shloka 10

किष्किन्धाप्रवेशः—लक्ष्मणस्य कोपः, तारासान्त्वम्, सुग्रीवदर्शनम्

Lakshmana Enters Kishkindha: Anger, Tara’s Mediation, and Sugriva Encountered

अङ्गदस्य गृहं रम्यं मैन्दस्य द्विविधस्य च।गवयस्य गवाक्षस्य गजस्य शरभस्य च।।4.33.9।।विद्युन्मालेश्च सम्पाते स्सूर्याक्षस्य हनूमतः।वीरबाहो स्सुबाहोश्च नलस्य च महात्मनः।।4.33.10।।कुमुदस्य सुषेणस्य तारजाम्बवतोस्तथा।दधिवक्त्रस्य नीलस्य सुपाटलसुनेत्रयोः।।4.33.11।।एतेषां कपिमुख्यानां राजमार्गे महात्मनाम्।ददर्श गृहमुख्यानि महासाराणि लक्ष्मणः।।4.33.12।।

vidyunmāleś ca sampāteḥ s sūryākṣasya hanūmataḥ |

vīrabāhoḥ subāhoś ca nalasya ca mahātmanaḥ || 4.33.10 ||

তাত তেওঁ বিদ্যুন্মালী, সম্পাতি, সূৰ্যাক্ষ, হনূমান, বীৰবাহু, সুবাহু আৰু মহাত্মা নলৰ সুন্দৰ নিবাসসমূহ দেখিলে।

विद्युन्मालस्यof Vidyunmāla
विद्युन्मालस्य:
षष्ठी-सम्बन्ध (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootविद्युन्माल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन (Singular)
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
सम्पातेःof Sampāti
सम्पातेः:
षष्ठी-सम्बन्ध (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसम्पाति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन (Singular)
सूर्याक्षस्यof Sūryākṣa
सूर्याक्षस्य:
षष्ठी-सम्बन्ध (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसूर्याक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन (Singular); समासः षष्ठी-तत्पुरुष (sun-eyed)
हनूमतःof Hanūmān
हनूमतः:
षष्ठी-सम्बन्ध (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootहनूमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन (Singular)
वीरबाहोःof Vīrabāhu
वीरबाहोः:
षष्ठी-सम्बन्ध (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootवीरबाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन (Singular); समासः कर्मधारय (vīra + bāhu = heroic-armed)
सुबाहोःof Subāhu
सुबाहोः:
षष्ठी-सम्बन्ध (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसुबाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन (Singular); समासः कर्मधारय (su + bāhu = good-armed)
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
नलस्यof Nala
नलस्य:
षष्ठी-सम्बन्ध (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन (Singular)
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
महात्मनःof the great-souled (Nala)
महात्मनः:
षष्ठी-सम्बन्ध (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन (Singular); विशेषणम् (adjective) नलस्य; समासः कर्मधारय (mahā + ātman = great-souled)

On the royal road, Lakshmna saw beautiful homes of monkeychiefs Angada, Mainda, Dwivida, Gavaya, Gavaksha, Gaja, Sarabha, Vidyunmalin, Sampati, Suryaksha, Hanuman, Veerabahu, Subahu, the great Nala, Kumuda and Sushena. Similarly he saw the homes of Tara and Jambavan, Dadhivaktra, Nila, Supatala and Sunetra. (Tara mentioned here is a male monkey.)

L
Lakshmana
S
Sampati
H
Hanuman
V
Veerabahu
S
Subahu
N
Nala
K
Kishkindha (royal road context)

FAQs

The verse reflects social dharma and ordered polity: the vānaras’ organized royal avenue and eminent leaders indicate a structured community where responsibility and status are publicly visible.

As Lakṣmaṇa advances through Kiṣkindhā, he passes along the royal road and notices the prominent homes of leading vānaras allied with Sugrīva.

Lakṣmaṇa’s alert observation and purposeful movement—he notes the political landscape while remaining focused on Rāma’s objective.