Draupadī’s Grief at Seeing the Heroes in Disguise (द्रौपदी-विषादः / वेष-परिभव-वर्णनम्)
(क्षत्रियैस्तत्र कर्णद्यिर्दृष्टा दुर्योधनेन च । श्वशुराभ्यां च भीष्मेण विदुरेण च धीमता ।।
vaiśampāyana uvāca |
kṣatriyais tatra karṇādyair dṛṣṭā duryodhanena ca |
śvaśurābhyāṃ ca bhīṣmeṇa vidureṇa ca dhīmatā ||
droṇena ca mahābāho kṛpeṇa ca parantapa |
śatrūṇāṃ santāpa-denaiva mahābāho bhīma! tadāhaṃ śvaśurayor madhye bhrātṛmadhye ca pāṇḍava |
keśe gṛhītvāiva sabhāṃ nītā jīvati vai tvayi |
pārthivasya sutā nāma ka nu jīvati mādṛśī |
anubhūyedṛśaṃ duḥkham anyatra draupadī prabho ||
বৈশম্পায়নে ক’লে—সেই ৰাজসভাত মোৰ সেই দুঃস্থিতি কৰ্ণ আদি ক্ষত্ৰিয়সকলে, দুৰ্যোধনে, মোৰ দুজন শ্বশুৰ ভীষ্মে, ধীমান বিদুৰে, আৰু দ্ৰোণ আৰু কৃপেও দেখিছিল। হে মহাবাহু ভীম, শত্রুসন্তাপক! তুমি জীয়াই থাকোঁতেই মোৰ চুলি ধৰি মোক সভালৈ টানি অনা হৈছিল—শ্বশুৰদ্বয়ৰ মাজত আৰু ভ্ৰাতৃসকলৰ মাজত থোৱা হৈছিল। প্ৰভু, ৰজাৰ কন্যা বুলি পৰিচিত মোৰ দৰে আন কোন নাৰী এনে দুখ সহি জীয়াই থাকিব পাৰে? দ্ৰৌপদী ব্যতীত আন কোনো নহয়।
वैशम्पायन उवाच