Previous Verse
Next Verse

Shloka 27

अध्याय ३३१: नारायणकथा-प्रशंसा तथा नारदस्य श्वेतद्वीप-निवृत्ति एवं बदरी-आगमनम् | Chapter 331: Praise of the Nārāyaṇa Narrative; Nārada’s Return from Śvetadvīpa and Arrival at Badarī

प्राक्सम्प्रयोगाद्‌ भूतानां नास्ति दुःखं परायणम्‌ । विप्रयोगात्‌ तु सर्वस्य न शोचेत्‌ प्रकृतिस्थित:,प्राणियोंके एक-दूसरेसे संयोग होनेके पहले कोई दुःख नहीं रहता। जब संयोगके बाद वियोग होता है तभी सबको दुःख हुआ करता है। अतः अपने स्वरूपमें स्थित विवेकी पुरुषको किसीके वियोगमें कभी भी शोक नहीं करना चाहिये

prāk-samprayogād bhūtānāṁ nāsti duḥkhaṁ parāyaṇam | viprayogāt tu sarvasya na śocet prakṛti-sthitaḥ ||

প্ৰাণীৰ পৰস্পৰ সংযোগ হোৱাৰ আগতে দুখৰ কোনো আশ্ৰয় নাথাকে। সংযোগৰ পিছত বিচ্ছেদ ঘটিলেই সকলোৰে দুখ জাগে। সেয়ে নিজৰ স্বৰূপত স্থিত বিবেকী পুৰুষে কাৰো বিচ্ছেদত শোক নকৰিব।

{'prāk''formerly, before', 'samprayoga': 'coming together, association, union', 'bhūtānām': 'of beings, of living creatures', 'na asti': 'there is not', 'duḥkham': 'sorrow, suffering, grief', 'parāyaṇam': 'ultimate refuge
{'prāk':
that which one falls back upon as final resort', 'viprayogāt''from separation, due to disunion', 'tu': 'but, indeed', 'sarvasya': 'for everyone, of all', 'na śocet': 'should not grieve', 'prakṛti-sthitaḥ': 'one established in one’s own nature
that which one falls back upon as final resort', 'viprayogāt':

नारद उवाच

N
Nārada