धृतराष्ट्रविलापः — Dhṛtarāṣṭra’s Lament and Inquiry (Śalya-parva, Adhyāya 2)
यस्तु भाग्यसमायुक्त: स शुभं प्राप्तुयान्नर: । निश्चय ही मनुष्य अपना-अपना भाग्य लेकर उत्पन्न होता है, जो सौभाग्यसे सम्पन्न होता है, उसे ही शुभ फलकी प्राप्ति होती है
yastu bhāgyasamāyuktaḥ sa śubhaṃ prāptuyān naraḥ | niścayaṃ hi manuṣyaḥ sva-svaṃ bhāgyaṃ lekara utpannaḥ bhavati, yaḥ saubhāgyena sampannaḥ sa eva śubha-phalakī prāptiṃ labhate |
যি ভাগ্যসমায়ুক্ত, সিয়েই শুভ লাভ কৰে। নিশ্চিতভাৱে মানুহে নিজৰ নিজৰ ভাগধেয় লৈয়েই জন্ম লয়; যি সৌভাগ্যসম্পন্ন, সিয়েই শুভ ফল পায়।
धघतयाट्र उवाच