भीमसेन–अलायुधयुद्धम् / Bhīmasena and Alāyudha: Night Engagement and Command Responses
स विवर्ण: कृशो दीनो बाष्पविप्लुतलोचन: । युद्धस्थलमें अर्जुन, भीमसेन और सात्यकिके द्वारा अपनी सेनाका अत्यन्त घोर संहार हुआ देखकर वह दीन, दुर्बल और कान्तिहीन हो गया। उसके नेत्रोंमें आँसू भर आये ।। ३ ६ || अमन्यतार्जुनसमो न योद्धा भुवि विद्यते,माननीय नरेश! उसे यह निश्चय हो गया कि “इस भूतलपर अर्जुनके समान कोई दूसरा योद्धा नहीं है। समरांगणमें कुपित हुए अर्जुनके सामने न द्रोण, न कर्ण, न अश्वत्थामा और न कृपाचार्य ही ठहर सकते हैं"
sa vivarṇaḥ kṛśo dīno bāṣpa-vipluta-locanaḥ | yuddha-sthale 'rjuna-bhīmasena-sātyakibhyāṃ svasyāḥ senāyā atyantaṃ ghoraṃ saṃhāraṃ dṛṣṭvā sa dīno durbalo kānti-hīno 'bhavat; tasya netreṣu aśrūṇi samapūryanta || amanyat—arjuna-samo na yoddhā bhuvi vidyate; mānanīya nareśa! tasya niścayo 'bhavat—“asmin bhū-tale 'rjunavat anyaḥ kaścid yoddhā nāsti. samara-aṅgaṇe kupitasya arjunasya purato na droṇaḥ, na karṇaḥ, na aśvatthāmā, na ca kṛpācāryaḥ sthātuṃ śaknoti” ||
সঞ্জয়ে ক’লে—যুদ্ধক্ষেত্ৰত অৰ্জুন, ভীমসেন আৰু সাত্যকিয়ে নিজৰ সেনাৰ ওপৰত কৰা অতি ভয়ংকৰ সংহাৰ দেখি সি বিবৰ্ণ, কৃশ, দীন আৰু দুৰ্বল হৈ পৰিল; তাৰ চকু অশ্ৰুৰে ভৰি উঠিল। তেতিয়া, মাননীয় ৰাজন, সি দৃঢ় সিদ্ধান্ত ল’লে—“এই পৃথিৱীত অৰ্জুনৰ সমান আন কোনো যোদ্ধা নাই। সমৰাঙ্গনত ক্ৰুদ্ধ অৰ্জুনৰ সন্মুখত দ্ৰোণ, কৰ্ণ, অশ্বত্থামা বা কৃপাচাৰ্য—কোনোৱেই থিয় দিব নোৱাৰে।”
संजय उवाच
The verse highlights the moral-psychological reality of war: overwhelming violence produces collapse of spirit, and true martial excellence is measured not only by strength but by the capacity to decisively protect one’s side. It also underscores how a single warrior’s dharmically driven resolve can alter the balance of an entire conflict.
Sanjaya reports to the king that, after witnessing the terrible devastation of his forces caused by Arjuna along with Bhima and Satyaki, a leader/observer becomes despondent and tearful, and concludes that no warrior on earth equals Arjuna—so formidable that even Drona, Karna, Ashvatthama, and Kripa cannot face him when he is enraged in battle.