Previous Verse
Next Verse

Shloka 96

Narmadā–Tīrtha-Māhātmya: Sequence of Sacred Fords and Their Fruits

गङ्गेश्वरसमीपे तु गङ्गावदनमुत्तमम् / अकामो वा सकामो वा तत्र स्नात्वा तु मानवः / आजन्मजनितैः पापैर्मुच्यते नात्र संशयः

gaṅgeśvarasamīpe tu gaṅgāvadanamuttamam / akāmo vā sakāmo vā tatra snātvā tu mānavaḥ / ājanmajanitaiḥ pāpairmucyate nātra saṃśayaḥ

গঙ্গেশ্বৰৰ ওচৰত গঙ্গাৰ পৰম উত্তম ‘গঙ্গাবদন’ আছে। নিষ্কাম হওক বা সকাম, যি মানুহে তাত স্নান কৰে, সি জন্মৰ পৰা সঞ্চিত পাপৰ পৰা মুক্ত হয়—ইয়াত সন্দেহ নাই।

गङ्गेश्वरसमीपेnear Gaṅgeśvara
गङ्गेश्वरसमीपे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootगङ्गा-ईश्वर-समীপ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘गङ्गेश्वरस्य समीपे’ (षष्ठी-तत्पुरुष)
तुindeed/and
तु:
Sambandha-bodhaka (सम्बन्धबोधक)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधानार्थक particle
गङ्गावदनम्Gaṅgā’s ‘mouth’ (a sacred spot)
गङ्गावदनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगङ्गा-वदन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘गङ्गायाः वदनम्’ (षष्ठी-तत्पुरुष)
उत्तमम्excellent
उत्तमम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्तम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; गङ्गावदनम् इति विशेषणम्
अकामःdesireless
अकामः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootअकाम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; नञ्-समास (अ + काम)
वाor
वा:
Samuccaya/Vikalpa (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्प (or)
सकामःdesirous
सकामः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसकाम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘स + काम’
वाor
वा:
Samuccaya/Vikalpa (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्प (or)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriya-visheshaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Root√स्ना (धातु) + त्वा (क्त्वान्त अव्यय)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund) — पूर्वक्रिया
तुindeed
तु:
Sambandha-bodhaka (सम्बन्धबोधक)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधानार्थक particle
मानवःa human
मानवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमानव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
आजन्मजनितैःproduced from birth (lifelong)
आजन्मजनितैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ-जन्म-जनित (कृदन्त; √जन् (धातु) + क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; ‘आ-जन्म’ (up to birth/from birth) इति अव्ययीभाव-भावार्थः + जनित; पापैः इति विशेषणम्
पापैःby sins
पापैः:
Hetu (हेतु/कारण)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
मुच्यतेis freed
मुच्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√मुच् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; कर्मणि प्रयोग (passive)
not
:
Pratishedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation)
अत्रhere/in this matter
अत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक
संशयःdoubt
संशयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसंशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Traditional narration within the Kurma Purana’s tirtha-mahatmya section (sage-to-sage/puranic narrator voice, presenting the merit of a Ganga tirtha near Gangeśvara).

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

G
Ganga
G
Gangeśvara
G
Ganga-vadana (a Ganga tirtha)

FAQs

Indirectly, by stressing purification: when sins (pāpa) are removed through sacred discipline (tīrtha-snana), the mind becomes fit for Self-knowledge; the verse focuses on preparatory purification rather than defining Ātman.

It highlights tīrtha-snana as a purificatory aid and distinguishes niṣkāma (desireless) and sa-kāma (desire-motivated) approaches—echoing the Kurma Purana’s broader ethic that purity of intention supports higher yogic steadiness and inner clarity.

By locating Ganga’s salvific power ‘near Gangeśvara’ (a Shiva-linked locus) within a Vaishnava Purana, it reflects the Kurma Purana’s integrative vision where Shiva-tirthas and Vishnu’s puranic teaching coexist within one sacred economy of purification.