Shloka 1

Dhūpa-Lepa-Mantra-Prayoga: Vaśīkaraṇa, Rakṣā, Jvara-nāśa, and Stambhana Applications

ऽध्यायः हरिरुवाच / वचा मांसी च बिल्वञ्च तगरं पद्मकेसरम् / नागपुष्पं प्रियङ्गुञ्च समभागानि चूर्णयेत् / अनेन धूपितो मर्त्यः कामवद्विचरेन्महीम्

'dhyāyaḥ hariruvāca / vacā māṃsī ca bilvañca tagaraṃ padmakesaram / nāgapuṣpaṃ priyaṅguñca samabhāgāni cūrṇayet / anena dhūpito martyaḥ kāmavadvicarenmahīm

হৰি ক’লে—বচা, মাংসী, বিল্ব, তগৰ, পদ্মকেশৰ, নাগপুষ্প আৰু প্ৰিয়ঙ্গু—এই সকলো সমভাগে লৈ গুড়ি কৰ। এই ধূপে ধূপিত মানুহ পৃথিৱীত কাম্য আৰু আকর্ষণীয় হৈ বিচৰণ কৰে।

अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; शीर्षक/विषयवाचक
हरिःHari
हरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; धातुः—वच् (वचने)
वचाvacā (Acorus calamus)
वचा:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवचा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; द्रव्यवाचक (ingredient-list context: द्वितीया)
मांसीmāṃsī (spikenard)
मांसी:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमांसी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; द्रव्यवाचक (ingredient)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
बिल्वम्bilva (bael)
बिल्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootबिल्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
तगरम्tagara (Valeriana)
तगरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतगर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
पद्मकेसरम्lotus-stamens/pollen
पद्मकेसरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपद्म + केसर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (पद्मस्य केसरम्)
नागपुष्पम्nāga-flower (a fragrant flower)
नागपुष्पम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनाग + पुष्प (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (नागस्य/नाग-नामकं पुष्पम्)
प्रियङ्गुpriyaṅgu (fragrant plant)
प्रियङ्गु:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रियङ्गु (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग/पुंलिङ्ग (द्रव्यनाम), द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
समभागानिin equal parts
समभागानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootसम + भाग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; समासः—कर्मधारय (समाः भागाः यस्य)
चूर्णयेत्should powder
चूर्णयेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootचूर्णय् (धातु)
Formविधिलिङ्-लकार (optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन; धातुः—चूर्णय् (चूर्णीकरणे, denominative)
अनेनwith this
अनेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन; सर्वनाम
धूपितःfumigated
धूपितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootधूपित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle) धातुः—धूप्/धूपय् (धूपने)
मर्त्यःa man/mortal
मर्त्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमर्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
कामवत्as he wishes/at will
कामवत्:
Sambandha (Modifier/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootकामवत् (अव्यय/तद्धित)
Formउपमान-अव्यय (adverbial: 'like as desired'); तद्धितान्त अव्ययीभावप्राय प्रयोग
विचरेत्should roam
विचरेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootचर् (धातु)
Formविधिलिङ्-लकार (optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन; उपसर्गः—वि; धातुः—चर् (गत्यर्थे)
महीम्the earth
महीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमही (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन

Lord Vishnu (Hari)

Concept: Use of sensory disciplines (gandha) to influence social perception; controlled enjoyment within worldly aims (kāma) when regulated.

Vedantic Theme: Guṇa-influence via sense-objects; managing rajas through prescribed means rather than impulsive craving.

Application: Powder equal parts vacā, māṁsī, bilva, tagara, padma-kesara, nāga-puṣpa, priyaṅgu; use as incense/fumigation on the person to enhance attractiveness and desirability.

Primary Rasa: shringara

Secondary Rasa: adbhuta

Related Themes: Garuda Purana 1.180 (dhūpa/lepa/vashīkaraṇa cluster)

H
Hari (Vishnu)

FAQs

This verse presents dhūpa as a purposeful ritual act using specific aromatics; its stated fruit is enhanced desirability and ease of moving in the world, indicating incense as a means of cultivating auspicious personal influence.

It does not directly describe the post-death journey; instead, it belongs to a conduct/ritual context, teaching a worldly sādhana (practice) involving fragrant substances and its result in embodied life.

If used, it suggests preparing a balanced herbal incense powder and employing it as a traditional dhūpa for personal and domestic auspiciousness, while keeping the practice ethical and non-harmful.