द्वैधीभूतो हि स्वकर्मप्रधान आत्मन एवोपकरोति संश्रितस्तु परस्योपकरोति नात्मनः ॥ कZ_०७.२.०५ ॥
dvaidhībhūto hi svakarmapradhāna ātmana evopakaroti saṃśritas tu parasyopakaroti nātmanaḥ
কাৰণ দ্বৈধ নীতি গ্ৰহণকাৰীৰ বাবে নিজৰ কৰ্মই প্ৰধান থাকে, সেয়ে সি নিজৰেই উপকাৰ কৰে; কিন্তু যিয়ে আশ্ৰয় লৈছে, সি আনৰ উপকাৰ কৰে, নিজৰ নহয়।
Principal–agent problem: the sheltered king becomes an agent whose actions increasingly serve the protector (principal), eroding his own interests.