Previous Verse
Next Verse

Shloka 67

गृहस्थस्य सदाचारः: शौच, तर্পण, वैश्वदेव, अतिथिधर्म, भोजन-विधि, संध्योपासन, ऋतु-धर्मः

इत्य् एते ऽतिथयः प्रोक्ताः प्रागुक्ता भिक्षवश् च ये चतुरः पूजयेद् एतान् नृयज्ञर्णात् प्रमुच्यते

ity ete 'tithayaḥ proktāḥ prāguktā bhikṣavaś ca ye caturaḥ pūjayed etān nṛyajñarṇāt pramucyate

هكذا وُصِف الضيوف، ومعهم أصناف المتسوّلين الأربعة المذكورون من قبل. من يكرمهم بتوقيرٍ وعبادةٍ خالصة يتحرّر من دَين نِر-يَجْنَا، أي الواجب المقدّس نحو الأحياء بالضيافة والعطاء الرحيم.

itithus
iti:
Sambandha (Discourse marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय (quotative particle/इति-शब्दः), वाक्यसमाप्तिसूचक
etethese
ete:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootetad (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; सर्वनाम-विशेषण
atithayaḥguests
atithayaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootatithi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
proktāḥhave been declared
proktāḥ:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra+vac (धातु) → prokta (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्मणि/निष्पन्नार्थे ‘having been said/declared’
prākpreviously
prāk:
Adhikarana (Temporal/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootprāk (अव्यय)
Formअव्यय (adverb/कालवाचक)
uktāḥsaid
uktāḥ:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (धातु) → ukta (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्मणि ‘said’
bhikṣavaḥmendicants
bhikṣavaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootbhikṣu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
caand
ca:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय (conjunction/समुच्चय)
yewho
ye:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootyad (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; सम्बन्धसूचक सर्वनाम
caturaḥfour
caturaḥ:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootcatur (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; संख्याविशेषण
pūjayetshould honor
pūjayet:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootpūj (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; विध्यर्थ ‘should honor’
etānthese (persons)
etān:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootetad (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; सर्वनाम
nṛyajña-ṛṇātfrom the debt of the nṛyajña
nṛyajña-ṛṇāt:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootnṛyajña (प्रातिपदिक) + ṛṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः ‘नृयज्ञस्य ऋणम्’ → ‘debt of the man-sacrifice’; अपादानार्थे
pramucyateis freed
pramucyate:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra+muc (धातु)
Formलट् (present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि/भावे ‘is released’

Sage Parāśara (teaching Maitreya)

P
Parāśara
M
Maitreya
A
Atithi (guest)
B
Bhikṣu (mendicant)

FAQs

Here it means the ethical-sacrificial duty of honoring guests and supporting mendicants; fulfilling it frees one from the “debt to humans” (nṛyajña-ṛṇa) created by living within society.

Parāśara frames them as rightful recipients of reverence and support; serving them is not optional courtesy but a yajña-like obligation that maintains righteous order.

Though Vishnu is not named in the verse, the teaching aligns with Vaishnava dharma: social duties like hospitality are part of the cosmic order (dharma) sustained by the Supreme Reality, Vishnu.