Previous Verse
Next Verse

Shloka 36

प्रचेतसां तपः तथा विष्णु-स्तुतिः

The Pracetases’ Ocean Tapas and Hymn to Vishnu

यस्मिन्न् अनन्ते सकलं विश्वं यस्मात् तथोद्गतम् लयस्थानं च यस् तस्मै नमः प्रकृतिधर्मिणे

yasminn anante sakalaṃ viśvaṃ yasmāt tathodgatam layasthānaṃ ca yas tasmai namaḥ prakṛtidharmiṇe

السلام والسجود للّامحدود الذي فيه يقوم الكون كله، ومنه نشأ، وإليه يكون مقامه عند الانحلال؛ له الذي طبيعته هي ناموس البركرتي.

यस्मिन्in whom
यस्मिन्:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; सम्बन्धसूचक सर्वनाम
अनन्तेin the Infinite (Ananta)
अनन्ते:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअनन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; विशेष्य (to yasmin)
सकलम्entire
सकलम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसकल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (viśvam)
विश्वम्the universe
विश्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविश्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
यस्मात्from whom
यस्मात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (अपादान), एकवचन; सम्बन्धसूचक सर्वनाम
तथाthus, in that manner
तथा:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb)
उद्गतम्arisen, emerged
उद्गतम्:
Karta-samānādhikaraṇa (Predicate adjective)
TypeAdjective
Rootउद्गत (कृदन्त; √गम् (धातु) + क्त, उद्-उपसर्ग)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past participle), विशेषणम् (viśvam)
लयस्थानम्the place of dissolution
लयस्थानम्:
Karta-samānādhikaraṇa (Predicate noun)
TypeNoun
Rootलय-स्थान (प्रातिपदिक; लय + स्थान)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (लयस्य स्थानम्)
and
:
Samuccaya (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक (conjunction)
यःwho
यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धसूचक सर्वनाम
तस्मैto him
तस्मै:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति, एकवचन
नमःsalutation
नमः:
Prayojana/भाव (Salutation)
TypeIndeclinable
Rootनमस् (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; नमः-शब्दः (salutation particle)
प्रकृतिधर्मिणेto the one whose nature is (his) dharma / who has prakṛti as his property
प्रकृतिधर्मिणे:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootप्रकृति-धर्मिन् (प्रातिपदिक; प्रकृति + धर्मिन्)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (प्रकृतेः धर्मी/धर्मवान्)

Sage Parāśara (teaching Maitreya; verse occurs within a cosmological eulogy to Vishnu as the supreme ground of creation, sustenance, and dissolution).

V
Vishnu
A
Ananta

FAQs

Here 'Ananta' stresses Vishnu’s infinity: all worlds exist within Him, arise from Him, and return to Him at dissolution, marking Him as the ultimate, unbounded ground of reality.

Parāśara frames a threefold cosmology: the universe is contained in Vishnu (support), emerges from Vishnu (origination), and rests in Vishnu during laya/pralaya (dissolution), presenting a complete cycle under one supreme principle.

It portrays Vishnu as the regulator and inner basis of Prakṛti’s functioning—nature’s laws operate as His expression—supporting a Vaishnava view where the Supreme remains transcendent yet governs immanent cosmic order.