Sita
वैखानसऋषेः पूर्वं विष्णोर्वाणी समुद्भवेत् । त्रयीरूपेण सङ्कल्प्य वैखानसऋषेः पुरा । उदितो यादृशः पूर्वं तादृशं शृणु मेऽखिलम् । शश्वद्ब्रह्ममयं रूपं क्रियाशक्तिरुदाहृता । साक्षाच्छक्तिर्भगवतः स्मरणमात्ररूपाविर्भावप्रादुर्भावात्मिका निग्रहानुग्रहरूपा भगवत्सहचारिणी अनपायिनी अनवरतसहाश्रयिणी उदितानुदिताकारा निमेषोन्मेषसृष्टिस्थितिसंहारतिरोधानानुग्रहादि-सर्वशक्तिसामर्थ्यात् साक्षाच्छक्तिरिति गीयते ॥३२–३४॥
वैखानस-ऋषेः । पूर्वम् । विष्णोः । वाणी । समुद्भवेत् । त्रयी-रूपेण । सङ्कल्प्य । वैखानस-ऋषेः । पुरा । उदितः । यादृशः । पूर्वम् । तादृशम् । शृणु । मे । अखिलम् । शश्वत् । ब्रह्म-मयम् । रूपम् । क्रिया-शक्तिः । उदाहृता । साक्षात्-शक्तिः । भगवतः । स्मरण-मात्र-रूप-आविर्भाव-प्रादुर्भाव-आत्मिका । निग्रह-अनुग्रह-रूपा । भगवत्-सहचारिणी । अनपायिनी । अनवरत-सह-आश्रयिणी । उदित-अनुदित-आकारा । निमेष-उन्मेष-सृष्टि-स्थिति-संहार-तिरोधान-अनुग्रह-आदि । सर्व-शक्ति-सामर्थ्यात् । साक्षात्-शक्तिः । इति । गीयते ।
vaikhānasaṛṣeḥ pūrvaṃ viṣṇor vāṇī samudbhavet | trayīrūpeṇa saṅkalpya vaikhānasaṛṣeḥ purā | udito yādṛśaḥ pūrvaṃ tādṛśaṃ śṛṇu me’khilam | śaśvadbrahmamayaṃ rūpaṃ kriyāśaktir udāhṛtā | sākṣācchaktir bhagavataḥ smaraṇamātrarūpāvirbhāvaprādurbhāvātmikā nigrahānugraharūpā bhagavatsahacāriṇī anapāyinī anavaratasahāśrayiṇī uditānudītākārā nimeṣonmeṣasṛṣṭisthitisaṃhāratirodhānānugrahādi-sarvaśaktisāmarthyāt sākṣācchaktir iti gīyate ||32–34||
في القديم انبثقت «فاني» فيشنو أولًا للريشي فايخاناسا. وقد تصوّرها على هيئة الفيدات الثلاث؛ فاسمع مني على التمام كيف كانت حين ظهرت له في الأزمنة الأولى. صورتها أبدًا برهمانية، وتُسمّى قوة الفعل (كريا-شاكتي). وهي القوة المباشرة للربّ: تتجلّى وتُظهِر ذاتها في صورة مجرّد الذِّكر؛ ذات طابع الكفّ والنعمة؛ ملازمة للربّ، لا تفارقه، مقيمة معه على الدوام؛ تظهر ولا تظهر؛ وباقتدارها على جميع القوى—كالخلق والحفظ والفناء والستر والإنعام—المتعلّقة برمش الربّ وفتح عينيه، تُنشَد بوصفها «القوة المباشرة».
Formerly, the speech (vāṇī) of Viṣṇu arose first for the sage Vaikhānasa. Having conceived it in the form of the three Vedas, as it arose for the sage Vaikhānasa in ancient times, hear from me in full what it was like. Its form is ever of Brahman; it is declared to be the power of action (kriyā-śakti). It is the Lord’s direct power—manifesting and becoming manifest in the form of mere remembrance; having the character of restraint and grace; accompanying the Lord; never departing; continuously co-abiding; appearing and not appearing; and, by the capacity for all powers such as creation, maintenance, dissolution, concealment, and grace through the Lord’s blinking and opening of the eyes, it is sung as the direct power.