HomeUpanishadsMundakaVerse 3
Previous Verse
Next Verse

Verse 3

Mundaka

यदा पश्यः पश्यते रुक्मवर्णं कर्तारमीशं पुरुषं ब्रह्मयोनिम् ।

तदा विद्वान् पुण्यपापे विधूय निरञ्जनः परमं साम्यमुपैति ॥३॥

यदा । पश्यः । पश्यते । रुक्म-वर्णम् । कर्तारम् । ईशम् । पुरुषम् । ब्रह्म-योनिम् ।

तदा । विद्वान् । पुण्य-पापे । विधूय । निरञ्जनः । परमम् । साम्यम् । उपैति ॥३॥

yadā paśyaḥ paśyate rukma-varṇaṃ kartāram īśaṃ puruṣaṃ brahma-yonim |

tadā vidvān puṇya-pāpe vidhūya nirañjanaḥ paramaṃ sāmyam upaiti ||3||

حين يرى الرائي ذاك الذهبيَّ اللون—الصانعَ، الربَّ، الشخصَ، مَنبعَ برهمن—فإن العارفَ، بعد أن يهزَّ عنه البرَّ والإثم، يصيرُ بلا دنسٍ ويبلغُ أسمى المماثلة.

When the seer sees the golden-hued (One)—the maker, the Lord, the Person, the source (womb) of Brahman—then the knower, having shaken off merit and demerit, stainless, attains the supreme sameness (identity).

Mokṣa through Brahma-jñāna; transcendence of puṇya/pāpa; sāyujya/sāmya with BrahmanMahavakya: Supports the import of identity taught by mahāvākyas (especially ‘अहं ब्रह्मास्मि’ / ‘तत्त्वमसि’) by describing attainment of ‘paramaṃ sāmyam’ (supreme identity/sameness) upon realization.AtharvaŚaunaka (Atharvaveda tradition; Muṇḍaka is classed among Atharva-upaniṣads) ShakhaChandas: Mixed/Upaniṣadic verse (often classed under Triṣṭubh/Jagatī-type cadence in recitation traditions; not strictly fixed like Saṃhitā meters)