HomeUpanishadsKshurikaVerse 2
Previous Verse
Next Verse

Verse 2

Kshurika

वेदतत्त्वार्थविहितं यथोक्तं हि स्वयंभुवा । निःशब्दं देशमास्थाय तत्रासनमवस्थितः ॥

कूर्मोऽङ्गानीव संहृत्य मनो हृदि निरुध्य च । मात्राद्वादशयोगेन प्रणवेन शनैः शनैः ॥

पूरयेत्सर्वमात्मानं सर्वद्वारं निरुध्य च । उरोमुखकटिग्रीवं किञ्चिद्भूदयमुन्नतम् ॥

प्राणान्सन्धारयेत्तस्मिन्नासाभ्यन्तरचारिणः । भूत्वा तत्र गतः प्राणः शनैरथ समुत्सृजेत् ॥२-५॥

वेद-तत्त्व-अर्थ-विहितम् । यथा-उक्तम् । हि । स्वयं-भुवा । निः-शब्दम् । देशम् । आस्थाय । तत्र । आसनम् । अवस्थितः ॥

कूर्मः । अङ्गानि-इव । संहृत्य । मनः । हृदि । निरुध्य । च । मात्रा-द्वादश-योगेन । प्रणवेन । शनैः । शनैः ॥

पूरयेत् । सर्वम् । आत्मानम् । सर्व-द्वारम् । निरुध्य । च । उरः-मुख-कटि-ग्रीवम् । किञ्चित् । भू-उदयम् । उन्नतम् ॥

प्राणान् । सन्धारयेत् । तस्मिन् । नासा-अभ्यन्तर-चारिणः । भूत्वा । तत्र । गतः । प्राणः । शनैः । अथ । समुत्सृजेत् ॥२-५॥

veda-tattvārtha-vihitaṁ yathoktaṁ hi svayaṁbhuvā | niḥśabdaṁ deśam āsthāya tatrāsanam avasthitaḥ ||

kūrmo ’ṅgānīva saṁhṛtya mano hṛdi nirudhya ca | mātrā-dvādaśa-yogena praṇavena śanaiḥ śanaiḥ ||

pūrayet sarvam ātmānaṁ sarva-dvāraṁ nirudhya ca | uro-mukha-kaṭi-grīvaṁ kiñcid bhūdayam unnatam ||

prāṇān sandhārayet tasmin nāsābhyantara-cāriṇaḥ | bhūtvā tatra gataḥ prāṇaḥ śanair atha samutsṛjet ||2–5||

كما قُرِّر وفق حقيقة الفيدا ومعناها، وكما قاله المولود بذاته: يلجأ إلى موضعٍ لا صوت فيه، ويستقرّ هناك في هيئةٍ جالسة. ويضمّ الأعضاء كالسُّلحفاة، ويكفّ العقل في القلب. وبالبرَنَفَة (أوم) مع القياس ذي الاثنتي عشرة مَاترا، شيئًا فشيئًا، يملأ الكيان كلَّه، بعد أن يسدّ جميع الأبواب (منافذ الحواس). ويرفع قليلًا الصدر والوجه والخصر والعنق إلى أعلى. ثم يحبس الأنفاس هناك، جاريةً في باطن الأنف؛ فإذا بلغ النفسُ ذلك الموضع، أطلقه ببطء.

As prescribed in accordance with the reality and meaning of the Veda, as stated by the Self-born (Creator): having resorted to a soundless place, seated there in a posture; having withdrawn the limbs like a tortoise and having restrained the mind in the heart; with the twelvefold measure (mātrā) joined to the praṇava, gradually; one should fill the whole self, having restrained all the gates (sense-openings); keeping chest, face, waist, and neck slightly raised upward; one should hold the breaths there, moving within the interior of the nose; then, the breath having gone there, one should slowly release it.

Upāsanā/Dhyāna as a means to ātma-jñāna; Prāṇa–manas saṁyama (discipline of breath and mind)Mahavakya: Preparatory discipline (sādhana-catuṣṭaya / antaḥkaraṇa-śuddhi) supporting realization implied by ‘prajñānam brahma’ (stabilizing awareness) rather than directly stating a mahāvākya.AtharvaChandas: Mixed: predominantly anuṣṭubh-style pādas with instructional yoga prose/śloka hybridity (post-Vedic metrical Sanskrit)